Vyhľadávanie
Tohtoročná Biblioteka nenaplnila obavy mnohých z nás súvisiace so zvýšeným vstupným, práve naopak, návštevníkov bolo dosť, dosť na to, aby zaplnili nie len uličky medzi stánkami vystavovateľov, ale aj jednotlivé pódia so sprievodným programom. A aj tento rok sa varilo, teda vlastne „čítalo s chuťou“ ako som toto pódium určené na prezentácie kuchárskych kníh spojené s názornými ukážkami prípravy a ochutnávkami konkrétnych receptov, pred tromi rokmi pomenovala a uviedla na bratislavskú Bibliotéku. Suverénne najlepší rok, čo sa účasti publika týka... Potešilo ma to, lebo je to moja srdcovka a tiež ma potešili tohtoroční účinkujúci, že výborne varili, zaujímavo rozprávali...a bolo to neopísateľne skvelé! :o)
Mirka Bilačičová
Knižný veľtrh Bibliotéka je z pohľadu pracovníka vydavateľstva alebo literárnej organizácie celkom iný ako z pohľadu bežného návštevníka. Pre toho prvého je to náročný pracovný deň, počas ktorého sa ani na chvíľu nezastaví. Našťastie ho príjemne spestrujú stretnutia s kolegami z iných vydavateľstiev, s autormi či prekladateľmi. Aj keď sú to stretnutia často krátke, niekedy len kývnutie a pozdrav, príjemne potešia. A rovnako poteší záujem tých druhých, čiže návštevníkov, keď chytia do ruky práve vašu knihu, trávia čas vo vašom stánku a prídu na prezentáciu vášho autora. Preto sa na Bibliotéku vždy teším.
Ina Martinová
Na pódiu Deti sú naše knihy sa aj tento rok osvedčilo, že vernisáže knižných noviniek pre deti sú úspešnejšie, keď sa na ich prezentáciu využívajú viaceré výrazové prostriedky, alternatívne spájanie tvorivých umeleckých aktivít. Medzi najúspešnejšie patrili hudobno-tanečné a divadelné vystúpenia v kombinácii s dramatizovaným čítaním a výtvarné dielne s ilustrátormi najnovších knižných titulov pre deti. Účasť triednych kolektívov počas štvrtka a piatka bola ako vždy mimoriadne početná, výška vstupného sa však evidente odrazila na návštevnosti podujatí v sobotu a v nedeľu, ktorá je postavená na návštevách rodín s deťmi a študentov . Napriek tomu narastá počet rodičov, ktorí sa spolu s deťmi aktívne zapájajú do výtvarných dielní. Záujem o tieto dielne a o osobnosti mladých ilustrátorov sme zaznamenali aj u staršej školskej mládeže. Je zrejmé, že prezentácie kníh formou tradičnej „besedy“ a rozhovoru s autorom nestačí. Pozornosť dieťaťa dokáže stimulovať hudobný alebo dramatizovaný vstup, hra, do ktorej sa dieťa môže aktívne zapojiť. Preto tento rok zabodovala Dažďová víla Petra Karpinského, Rozprávka o oslíkovi Jána Milčáka v podaní hudobno-tanešného divadla Nezábudka, literárno-výtvarná súťaž časopisu Zips, Osmijanko s dramatizovaným vstupom divadielka ELSA, Čítanie s Mrkvičkom alebo prezentácia Divov Slovenska s vystúpením folklórneho súboru Červené jabĺčko a známeho terchovského muzikanta Viliama Meška .
Ľuba Kepštová
Mám rada Bibliotéku. Príchod na výstavisko tesne pred otvorením veľtrhu ma opakovane fascinuje. Hala naplnená očakávaním, starými známymi a novými knihami. A potom to náhle zaľudnenie uličiek, ruch a ožívanie pódií s programami. Spomenula som si na Bibliotéku 2002, jubilejnú desiatu, v roku, keď sa protestovalo proti zvýšeniu DPH na knihy na 14 percent. Počet návštevníkov sa vtedy odhadoval na 20 tisíc a necelá dvadsiatka sprievodných podujatí bola na jednom pódiu. Tento rok bolo návštevníkov okolo 38 tisíc a programy ani nerátam. Výstavisko žilo, knihy sa predávali, podujatia si našli svoje publikum. Mám rada náš malý nedokonalý slovenský knižný svet a pokladám za malý zázrak, že napriek opakovaným tvrdým ranám distribúcií, ešte stále žije.
Margita Bíziková
Vzácnym zavŕšením storočnice Dominika Tatarku, ku ktorej LIC vydalo Písačky pre milovanú Lutéciu (vyšli prvýkrát na Slovensku) a druhé vydanie Navrávačiek s Dominikom Tatarkom Evy Štolbovej, bola beseda počas Bibliotéky určená predovšetkým stredoškolákom. O tvorbe a živote prozaika a disidenta veľmi zaujímavo diskutovali literárny vedec Peter Zajac, esejistka a prekladateľka Michaela Jurovská, spisovateľ a vydavateľ Oleg Pastier, všetci sa osobne poznali s Dominikom Tatarkom a zasvätene poznajú jeho dielo, no predsa azda najviac stredoškolákov zaujalo, keď o autorovi Panny Zázračnice či Farskej republiky rozprávala jeho dcéra Desanka Tatarková. Za najkrajšie spomienky na otca pokladá chvíle, keď sa s otcom rozprávala o jeho detstve, mame, sestrách aj o ženách. Rozhovory viedli často aj hlboko do noci, nehľadiac na to, že ráno musí vstávať do školy. Aj mladým ľuďom v hľadisku úprimne radila ako dcéra, hrdá na svojho otca, aby sa zhovárali so svojimi rodičmi, pretože tak lepšie pochopia život.
Marta Bábiková
