Vyhľadávanie
Ústrednou témou 6. ročníka multižánrového Bratislavského knižného festivalu BRaK bola melanchólia. Organizátori festival po prvýkrát zrealizovali v bratislavskej Novej Cvernovke a pre hokejové majstrovstvá sveta termín posunuli až na druhý júnový víkend. Nemala to byť melanchólia depresívna, ale tvorivá, hĺbavá a pochybujúca. Ideu spojili s vydaním knihy Melanchólia vzdoru od maďarského autora Lászlóa Krasznahorkaia. Zaostrením najmä na Maďarsko sa tento rok rozhodla ísť aj dramaturgia festivalu.
Téma zasiahla do samotného výberu vystupujúcich osobností, spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov. Nepriamo sa dotkla aj 35 malých a stredných vydavateľov vystavujúcich a predávajúcich svoje knihy. Nebolo totiž vydavateľa, ktorý by nemal vo svojej ponuke aspoň jednu „melancholickú“ knihu, či knižnú novinku.
Otvorenie festivalu v piatok 14. júna patrilo vernisáži výtvarných diel. Nasledovala streamovaná diskusia s moderátorom Michalom Havranom na kľúčovú tému festivalu.
,,Každý ročník sa snažíme dať festivalu nejakú ústrednú tému. Melanchólia sa objavovala medzi prvými troma navrhovanými už počas uplynulých rokov a teraz na ňu prišlo,“ vysvetľuje mi dramaturg festivalu František Malík.
Téma melanchólie rezonovala aj po verejnej diskusii v individuálnych rozhovoroch. Pre jednu z diskutujúcich slovenskú spisovateľku Janu Beňovú bola melanchólia intímny, osobný pocit, ktorý spája celý svet. Väčšina z ďalších súhlasila aj s pojmom špecifickej melanchólie v umení strednej Európy. Šéfredaktor Aspen Review Central Europe z Poľska Aleksander Kaczorowski sa vyjadril, že melanchólia je pocit, ktorí majú v strednej Európe najmä spisovatelia, a teda tí, čo pracujú so slovom, dejinami, prítomnosťou, akú teraz zažívame.
,,My tu v strednej Európe, každá generácia, prežívame veľké zmeny politické, ekonomické. Menia sa štáty, s ktorými žijeme, mení sa prostredie. Na druhej strane máme pocit, že nie sme ani na západe, ani na východe. Takže to je asi ten zdroj špecifickej melanchólie.“ Aleksander Kaczorowski si melanchóliu v tomto regióne spája najmä s Maďarskom.
,,Prvýkrát máme geografické ukotvenie, venujeme sa Maďarsku. Chceme začať s touto tradíciou aj do budúcna. Vždy si vybrať inú krajinu a trošku ju preskúmať skrz literatúru a knižný trh,“ dopĺňa František Malík. Na festivale tak napríklad predstavili aj slovenský preklad maďarského originálu Bratislavské metro (OZ BRaK2019) / A poszoni metró - mladého maďarského autora Ferenca Czinkiho. Autor bol v hlavnom meste Slovenska na štipendijnom pobyte. Mesto ho fascinovalo natoľko, že sa stalo inšpiráciou pre vznik jeho románu. ,,Je to malý román, ktorý hovorí o chýbajúcom metre v Bratislave. Ale v skutočnosti sa zmieňuje aj o období pred prevratom a ešte aj o tom, čo sa deje v súčasnosti okolo nás,“ predstavuje mi v rozhovore svoju knihu Ferenc Czinki.
Festival privítal napríklad aj holandského reportéra Franka Westermana, autora knihy Čistá biela rasa, či iránsku poetku Fatemeh Ekhtesari. Utiekla z domovskej krajiny, pretože jej hrozilo niekoľkoročné väzenie za ,,urážku posvätných symbolov islamu“. Teraz žije v Nórsku.
Záver tohto článku patrí českej spisovateľke Radke Denemarkovej. Bola takisto medzi diskutujúcimi v rámci úvodného večera. Autorka strávila na pobyte v Číne niekoľko mesiacov. Vďaka tomu napísala rozsiahly román Hodiny z olova (2019). V Číne sa stretla aj s disidentom Xu Zhiuyuanom. Práve toto priateľstvo opisuje ako niečo, čo jej pomohlo vymaniť sa z dna melanchólie, kde sa podľa jej slov ocitla v roku 2015.
,,To bola ťažká kríza, pretože som videla, čo všetko sa deje. Ako svet dáva priestor populistom. Tým, ktorí chcú deštruovať všetko dobré. Vrátil sa antisemitizmus, sexizmus, rasizmus. Xu Zhiuyan je disident, spisovateľ žijúci v Číne. Založil samizdatový zborník. Na ňom som videla, aké to má nesmierne ťažké. A keď tento človek a jeho priatelia zvládli líniu rovného, poctivého života, tak som si povedala, na čo sa ja sťažujem. My v Európe ešte slobodu slova máme,“ uzatvára pre Knižnú revue Radka Denemarková.
