BRaK: o päť minút dvanásť

Väčšinu minulého týždňa som doma strávila na homeoffice, s poškodeným hlasom a neustálou nervóznou pripomienkou kdesi vzadu v hlave: v piatok moderuješ otvorenie celého BRaKu, ktoré si sama chcela moderovať, teda ak sa bude konať, ak vyzdravieš, ak prídu hosťky, ak sa už nič iné nestane, ak hlavný hygienik atď. Tieto moje obavy, ale pravdepodobne v oveľa väčšom meradle, zažívali organizátori festivalu, no myslím si, že po víkende môžu byť naozaj spokojní, hoci aspoň deň-dva by pre zachovanie svojho duševného zdravia ešte nemali pozerať príliš dopredu.

Okrem úvodnej diskusie s Katarínou Kucbelovou, Weronikou Gogolou a Petrou Soukupovou (zostava snov, ja viem) som ešte moderovala autorské čítanie Medziriadkov, na ktorom sa predstavili tiež dve skvelé dámy (Viktorie Hanišová, od soboty moja BFF, a Magdaléna Martišková). Na obe podujatia som si dala záväzok (na rozdiel od tejto osobnej minireportáže), že sa nebudem ospravedlňovať za rúško, zbytočne upozorňovať na prebiehajúcu situáciu, hromžiť na obmedzenia a tak celkovo sa baviť o neistote a strachu. To všetko zostalo vonku.

À propos, vonku! V sobotu ráno som okolo desiatej písala kolegyni Lucii, ktorá mala na starosti stolík Literárneho informačného centra, či je všetko v poriadku a ľudia chodia a odpísala mi iba "Neskôr, je tu chaos." Ten spôsobil presun všetkých vydavateľstiev pod stany a stromy v parku Novej Cvernovky. Keďže počasie vydržalo, tento ťah sa vydaril, BRaK navyše vždy býval do značnej miery outdoorovým podujatím. V interiéri sa dodržiavali prísne opatrenia, všetci sa správali zodpovedne a návštevníci boli ochotní čakať na vstupe, kým niekto neodíde a v areáli sa pre nich neuvoľní miesto.

V nedeľu som sa na BRaK vybrala s ľahkou dušou človeka, ktorý nie je súčasťou nijakého programu. Iba som fotila, stavila sa pri našom stolíku, kúpila pár kníh a mohla som si naplno užiť atmosféru a oddýchnuť si. Spisovateľ Peter Gärtner mi popri naháňaní svojho syna Kornela v detskom kútiku parku povedal, že sa cíti ako na Pohode. S tým úplne súhlasím. Letný multižánrový festival pre mňa predsa nikdy nebýval ani tak o hudbe ako o literatúre, čerstvom vzduchu, stretnutiach s priateľmi, ktorých poznám mimo či zvnútra literárneho a knižného sveta. 

Ľutujem, že som si nevyskúšala niektorý z workshopov, výstavy som si však prešla všetky, či už ilustrácie dua Mitríková & Demjanovič a Martiny Matlovičovej alebo výstavu umelecky hodnotných autorských suvenírov SUVENIR_ contemporary art & craft. Moje súkromné ocenenie za najhumornejšieho hosťa získal Mariusz Szczygieł, ktorý, okrem iného, hovoril moderátorovi Michalovi Hvoreckému o zvykoch trinástich Hrabalových mačiek.  

Témou festivalu bol Nový folklór a tento koncept (pre mňa miestami prekvapivo) priniesol zaujímavé kombinácie a program či aktivity, o ktorých som ani netušila, že existujú. Ale dobre mi tak. V nedeľu podvečer sme ešte posedávali na lavičke, jedli bao od Dvanásť duší, potom o piatej pobalili stánok LIC a šli domov. Možno je to tými dnešnými nariadeniami, možno jeseňou, možno len tak mnou, no tuším, že na tento BRaK budem spomínať zo všetkých BRaKov najdlhšie. 

Záznamy z niektorých diskusií nájdete na Facebooku BRaKu, určite vám ich odporúčam. Môžete si tam pozrieť aj ďalšie fotografie a informácie k programu tohtoročného festivalu.