Brazílske legendy

Brazílske legendy sú adaptácie rozprávaní amazonských národov, ktoré zostavila portugalská autorka Regina Guerra a do slovenčiny ich preložila Júlia Jellušová. Zaujímavosťou a veľkým kladom dielka je, že vychádza dvojjazyčne.

Útla kniha je rozdelená do ôsmich častí – ôsmich príbehov z amazonského pralesa, v ktorom žijú ohnivé hady, vodné víly, nevídané postavičky v takmer ľudskej podobe, no s nadľudskými schopnosťami, dievčiny meniace sa na mulice bez hlavy, rozvážne mravčiare a zákerné všetečné papagáje. Legendy obsahujú prvky prastarých predstáv o tom, ako vznikol svet, prenášajú nás do pradávnych čias, v ktorých hlina, voda a vzduch mali vlastnú dušu, v ktorých korytá riek boli vyhĺbené hadmi s ľudskou povahou, v ktorých boli slzy človeka len miniatúrnym zrkadlom plaču prabohýň.

Ale všetkých starých mytológií sa dotýkajú len čiastočne, len v náznakoch. Veľmi často sa v legendách objavujú prvky skrz-naskrz moderné: papagáj si namáča zobák do plechovky, múdry had Boitatá bojuje s drevorubačmi ničiacimi prales, ktorí ako keby tam prišli priamo zo súčasnej nadnárodnej spoločnosti, strážca lesa Curipira má takisto plné ruky práce s pytliakmi loviacimi ešte aj zvieracie mláďatá – skrátka, sú to momenty, ktoré môžu pôsobiť trochu rušivo. Pravdaže, legendy si nepotrpia na logiku a rozprávky podliehajú novodobým variáciám. Keď sa však niekde dočítame, že bohyňa pralesa „rozdáva“ plechovky s farbami, aby mohol byť prales, pôvodne čiernobiely, farebný, nutne sa zamyslíme, či autorka túto verziu skutočne na vlastné uši počula od ľudu Yawalapiti, ktorý spomína v úvode, alebo sú tieto modernizačné prvky jej vlastným pokusom o „sprístupnenie“ legiend detskému čitateľovi. V predhovore síce opisuje svoje motivácie, prečo sa knihu rozhodla zostaviť, píše, že sa naozaj túlala Amazóniou a zhovárala s členmi pôvodných kmeňov v oblasti Xingu v štáte Mato Grosso, a že ju to nesmierne obohatilo a poznačilo. Práve preto by sa však čitateľ – a prečo nie aj detský – mal dozvedieť aj niečo viac o tom, akým spôsobom legendy zbierala, či ich porovnávala s inými zaznamenanými textami, pre akého čitateľa sú určené a či do nich premietla aj vlastné ambície pedagogicky vplývať na mladého človeka. Čiastočne totiž vzniká dojem, akoby osem zverejnených príbehov do veľkej miery vzniklo len v jej hlave – a to sa nedá odbiť jedinou poznámkou o tom, že sú „adaptované“.

Mimoriadne pekným nápadom je, že ilustrácie Brazílčanky Lu Paternostro dopĺňajú kresby detí zo slovenskej výtvarnej školy, ktoré reagujú priamo na jednotlivé príbehy.

Preklad Júlie Jellušovej je plynulý a hladký a je príjemné aj užitočné môcť si text rovno porovnať s originálom. Kniha je však predovšetkým skôr rozprávkovým než etnologickým dielkom a rozhodne by atmosfére magického sveta prírody neuškodilo, keby jazyk – hoci len v preklade, ak aj nie v pôvodine – načrel trochu hlbšie do možností, ktoré ponúka slovenčina, mimochodom, taká bohatá práve na vyjadrovanie v textoch ako sú báje, povesti a rozprávky. To by určite dokázal oceniť aj dnešný detský čitateľ, hoci by sa aj s takými výrazmi stretol celkom prvý raz.

Silvia Ruppeldtová (1977)

Publicistka, esejistka, prekladateľka. Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej fakulte VŠMU a archeológiu na FiF UK v Bratislave, absolvovala študijné pobyty vo Viedni, Madride, Moskve a Havane. Bola poslucháčkou Inštitútu pre Vyššie latinskoamerické štúdiá vo Viedni. Prekladá literatúru, odborné texty a poéziu zo španielskeho, francúzskeho, portugalského, nemeckého a anglického jazyka. Nedávno vyšla kniha jej esejí Druhá tvár modernity.

Regina Guerra (ed.): Brazílske legendy / Lendas Brasileiras

Preklad: Júlia Jellušová

Ilustrácie: Lu Paternostro, deti z Výtvarnej školy Dany Zacharovej, Linda Mistríková

Bratislava: Portugalský inštitút, 2022