Bude raz jedna trieda

Bude raz jedna trieda

Predškoláci chodia na zápis do prvej triedy v radostnom očakávaní nového a takmer všetci sa do školy tešia. Je síce pravda, že častým dôvodom radosti je to, že v škole netreba poobede spať, ale najmä sa tešia, že sa naučia čítať a písať, a nebudú odkázaní, aby im čítali rozprávky dospelí. Nevedia sa dočkať, kedy zasadnú do školských lavíc. Prečo teda vo vyšších ročníkoch prevláda nechuť k škole a k učeniu? Kedy a prečo sa z malého tvorčeka dychtiaceho po nových vedomostiach a skúsenostiach stane otrávený znechutený žiak? Zvykne sa za to viniť škola, náročné učebné osnovy a učitelia, ktorí údajne nevedia zaujať. Čo však rodičia? Nespôsobujú to oni svojím neúmerným tlakom a nekritickým hodnotením schopností svojho potomka? Nevyvolávajú v ňom pocit zlyhania a nespravodlivosti? Pre predškolákov máme množstvo pracovných zábavných zošitov a iných publikácií na nacvičovanie motorických zručností, aby vstup do školy bol čo najbezproblémovejší. Možno by sa zišla aj príručka pre rodičov, ako zvládnuť novú situáciu a pripraviť svoje dieťa na nové sociálne situácie, v akých sa môže ocitnúť. Ja by som odporúčala prečítať si po zápise do školy knižku Gabriely Futovej Dokonalá Klára. Hlavná hrdinka pri nástupe do školy už vie čítať aj počítať, chýba jej však rešpekt a úcta k iným, nevie sa začleniť do triedy. Príbeh zaujme deti a rodičov donúti zamyslieť sa nad svojimi výchovnými postupmi. Správne sebahodnotenie a emociálna inteligencia je často dôležitejšia ako vysoké IQ.

Antonia Bednáriková