Búranie tabu s nadhľadom a vtipom

Keď v novembri 2019 navštívila Bratislavu literárna celebrita, nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie, v odpovedi na otázku, ktorí sú jej obľúbení súčasní spisovatelia, spomenula ako prvú nigérijskú autorku Lolu Shoneyin. Vlani sme sa dočkali prekladu bestselleru tejto u nás doposiaľ neznámej spisovateľky z vydavateľstva Inaque, ktoré aktívne propaguje modernú africkú prózu, čo je v našich končinách pomerne exotická záležitosť.

Základným konfliktom debutového románu Loly Shoneyin (1974) z roku 2010 je konflikt medzi tradičným patriarchátom a feministickou modernitou – téma, ktorá dominuje v literatúre afrických žien od jej počiatkov v 60. rokoch 20. storočia, no v 21. storočí nadobudla novú radikálnosť a naliehavosť. Shoneyin tento konflikt veľmi úspešne posúva do komickej polohy, čím dosiahla, že po románe siahajú aj čitatelia, ktorí by ho inak prehliadli. Stal sa aj predlohou veľmi populárnej divadelnej adaptácie Rotimi Babatundeho, ktorá mala premiéru v roku 2018 v Londýne. Recenzie pôvodného vydania románu ho nadšene oslavovali ako „zábavný“, „svieži“ či „prekypujúci bujarosťou.“ Na druhý pohľad však nemožno prehliadnuť, že román sa zaoberá nie veľmi zábavnými témami, ako sú znásilnenie, mizogýnia, nútený vydaj, domáce násilie a heteronormatívnosť.

Hlavná hrdinka Bolanle je mladá žena s univerzitným vzdelaním, ktorá sa stane štvrtou manželkou nigérijského biznismena a patriarchu Babu Segiho. Jej blízki nechápu, prečo sa niekto ako ona „zahadzuje“ ako štvrtá manželka hlúpeho, obézneho a odpudzujúceho muža. Pre Bolanle je to manželstvo z rozumu: Baba Segi je ňou natoľko očarený (skutočnosť, že ho chce vzdelaná žena ako Bolanle, mu nesmierne dvíha ego), že ho nezaujíma jej minulosť. Jeho tri negramotné manželky sa však tomu ani trochu netešia: Bolanle je pre ne rivalkou. Jej prestížny univerzitný titul zároveň komplikuje manželstvo aj Segimu. Ako to vysloví jeden známy, „Chceš, aby Baba Segi skončil vo väzení? Kto by si dovolil ťahať za vlasy študovanú?“ (s. 14) Inými slovami, Bolanle je moderná žena, od ktorej manžel nemôže vyžadovať, aby ho poslúchala tak, ako bol zvyknutý.

„Nedotknuteľné“ témy

Príbeh prelamuje niekoľko kultúrnych tabu. Predovšetkým tabu mužskej neplodnosti, o ktorej sa v tradičných afrických spoločnostiach nehovorilo: v patrilineárnych kultúrach, kde pokračovanie rodu zabezpečuje otec, by mužská neplodnosť znamenala vyhynutie rodu, teda fatálne zlyhanie, ktorým muž stráca celú svoju ľudskú hodnotu. V druhom rade, román jednoznačne odsudzuje polygamiu, ktorú mnohé africké kultúry – aj tie, ktoré prijali kresťanstvo, – dodnes považujú za normálnu formu manželstva. Pre Lolu Shoneyin je polygamné manželstvo vo svojej podstate nerovné, pretože táto inštitúcia je založená na predpoklade, že ženy možno nahradiť. Ďalšie tabu, ktoré román otvára, je lesbická sexuálna identita. Príbeh ženy, ktorá nikdy nemala možnosť vyjadriť svoju príťažlivosť k ženám a musela sa vydať, je asi najtragickejší zo všetkých ľudských osudov, ktoré román opisuje. Jej matka opakuje tradičnú mantru, že jediný spôsob, ako sa žena stáva dospelou a plní si svoju spoločenskú úlohu, je materstvo. V animistických kultúrach plodenie detí však nie je len spoločenská povinnosť: je to priam existenciálna nevyhnutnosť, bez ktorej sa človek stáva „duchom vo svete plnom života“ (s. 94). Ak nemá potomkov, jeho život sa končí smrťou a zároveň tým „zabíja“ svojich predkov, ktorých nebude mať kto uctievať. Ženské telo sa tak stáva nástrojom rodenia detí:. Román nástojí na tom, že ženské telo má aj iné významy a žena má právo rozhodovať o svojom tele a živote. Sexuálna túžba po inej žene, ktorá sa prebudí v jednej z hrdiniek, pripomína alternatívne životy, identity a možnosti, ktoré nigérijským ženám popiera tradičný patriarchát. Lesbická túžba tu však nie je len prejavom inej sexuálnej identity, ale aj túžby po slobode, nezávislosti, rodovej rovnosti, moci nad svojím životom a nárokom na sexuálnu rozkoš,. Román zreteľne volá po novom spoločenskom poriadku, ktorý by tieto alternatívne identity umožnil, a polygamiu, podriadenie žien, dohodnuté manželstvá, obligátne rodičovstvo a „povinnú heterosexualitu“ považuje za prežitok.

Feminizmus s prísadou satiry

Napriek týmto politickým odkazom treba zdôrazniť, že román nie je ideologickým, ale výsostne umeleckým textom, ktorého hlavnou devízou je nadhľad a humor. Svoj radikálny feminizmus podáva okorenený vtipom a satirou. Text nezaprie, že autorka svoje prvé literárne úspechy zožala ako poetka: jazyk používa s majstrovskou precíznosťou, aby evokovala najmenšie detaily v psychickej a spoločenskej skúsenosti svojich hrdinov a hrdiniek. Čím je jazyk precíznejší, tým je, samozrejme, dôležitejší preklad. Prekladu by prospelo, keby sa menej držal anglických vetných štruktúr a slovných zvratov, ktorých doslovné preklady pôsobia miestami rušivo, a nebál sa slobodnejšie narábať so slovenským jazykom, keďže slovenčina má iné pravidlá a zvyklosti ako angličtina. Naopak, niekedy sa preklad až príliš odchyľuje od originálu: nie je napríklad jasné, ako sa The Secret Lives of Baba Segi‘s Wives stal v slovenskom preklade „Tajným životom štyroch manželiek“, keďže pointa je v tom, že každá manželka má svoj vlastný tajný život. Román trvá na tom, že ženám nemožno určiť, ako majú žiť svoje životy, a ponúka rôzne možnosti, ako môže žena nájsť svoje šťastie – a to všetko robí s úprimnosťou, duchaplnosťou a poetickosťou. Tento príbeh bude čitateľov prenasledovať ešte dlho po jeho prečítaní.

Dobrota Pucherová

Literárna vedkyňa, pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV.

Lola Shoneyin: Tajný život štyroch manželiek

Preklad: Júlia Zelenčíková

Bratislava: Inaque, 2022

Na fotografii nigérijská spisovateľka Lola Shoneyin.

Foto: Harald Krichel / Wikimedia Commons