Vyhľadávanie
Jubilejný pätnásty ročník frankofónneho festivalu poézie, divadla a hudby Cap à l´Est (familiárne ho nazývame Capalest), ktorý sa konal v auguste v Banskej Štiavnici, poskytuje priestor pre bilanciu a trocha štatistiky. Bližšie sa naň pozrela Miroslava Vallová, riaditeľka Literárneho informačného centra, ktoré je organizátorom tohto festivalu.
Autor vizionárskej myšlienky vytvoriť sieť európskych básnikov prostredníctvom francúzskeho jazyka a zakladateľ festivalu Michel de Maulne začínal svoju umeleckú kariéru v parížskom kabarete. Veľmi rýchlo sa však stal hercom, režisérom a neskôr riaditeľom divadla poézie, Molièrovho divadla v Paríži. A keďže Molièrovo divadlo bolo spravované mestom Paríž, stal sa aj blízkym spolupracovníkom vtedajšieho parížskeho primátora Jacqua Chiraca, neskoršieho francúzskeho prezidenta. Spoločne vytvorili v európskom kontexte jedinečný fenomén, divadlo, ktoré inscenovalo len poéziu a na jeho doskách sa vystriedali najväčší žijúci básnici sveta a zazneli verše najvýznamnejších básnických zoskupení súčasnosti i minulosti. V roku 1998 divadlo odvážne poskytlo priestor aj slovenskej poézii a predstavilo vyše dvadsiatku slovenských básnikov. Niekde v týchto okamihoch môžeme hľadať zrod capalestovskej vízie.
Schopnosť ovládnuť publikum
Pozrime sa bližšie na capalestovské osobnosti. Francúzsky básnik, románopisec, mysliteľ a esejista Bernard Noël výrazne ovplyvnil francúzsku spoločnosť dvadsiateho storočia. Jeden z najoceňovanejších európskych básnikov vydal v roku 1969 erotický román (v českom preklade Hrad oběti), ktorý ho v roku 1974 priviedol pred súd za pohoršenie mravov. Inšpirovaný cenzúrou svojho diela prichádza Noël s teóriou „straty zmyslu slov“. Bernard Noël je jedným z dvoch prezidentov Cap à l´Estu, Albert Marenčin druhým. Keď si uvedomíme, že Bernardovými osobnými priateľmi boli Louis Aragon, Henri Michaux, Jacques Derrida či André Pieyre de Mandiargues, dostáva sa Cap à l´Est do zaujímavých súradníc. Bernard Noël čítal na festivale dva razy a zakaždým prekvapil zvláštnou schopnosťou dokonale ovládnuť publikum.
Zakladajúce legendy festivalu
Keďže tento ročník festivalu bol jubilejný, stáli sme o prítomnosť niektorých zakladajúcich capalestovských legiend. Jedna z nich nemohla prísť – litovský básnik a disident Vladas Braziunas, okrem iného originálny fotograf, ktorý zdokumentoval prvých desať rokov festivalu. Jeho prvá zbierka nemohla vyjsť celé sedemdesiate roky pre údajnú „nezrelosť“. Za obdobie od vzniku festivalu sa Vladas stal vo svojej krajine maturitnou otázkou a výrazným „tvorcom hry“ v kultúre pobaltských krajín.
Neprišiel ani veľký grécky básnik Titos Patrikios, na jeho ostrove ochoreli cédre. Časť svojho života, za vlády plukovníkov, strávil Titos v exile a ešte predtým, počas občianskej vojny, vo väzení. V jednej zo svojich básní hovorí, že „poézia prináša odpovede na otázky, ktoré ešte neboli vyslovené“.
Prišla však bulharská poetka Aksinia Mihailova, nositeľka Appolinairovej ceny za zbierku napísanú po francúzsky, aj lotyšská poetka, spisovateľka a prekladateľka Dagnija Dreika. Mnohé jej zhudobnené básne v Lotyšsku zľudoveli. Dagnija pred niekoľkými rokmi zostavila antológiu slovenskej poézie v lotyštine, teraz pripravuje antológiu slovenskej prózy.
Keď po prvý raz do Banskej Štiavnice v roku 2009 spolu s ďalšími portugalskými básnikmi zavítal Rui Coias, mal na svojom konte jednu básnickú zbierku. Pamätnou zostane jeho vášnivá diskusia či presnejšie škriepka uprostred prezentácie s rumunskou poetkou Simonou Popescu (tento rok sa opatrne obchádzali) o – podľa nej – zásadných atribútoch tvorcu poézie. Rui, ako nám vysvetlil na tohtoročnej prezentácii (spoločnej s Máriou Ferenčuhovou – ich vyjadrenia o procese tvorby sa pozoruhodne dopĺňali), rieši vo svojej tvorbe vplyv krajiny a prostredia na duchovný život človeka a spoločnosti.
Po krátkej prestávke nechýbal tento rok ani Guy Goffette. Podobne ako jeho veľký krajan Bernard Noël patrí k najoceňovanejším francúzskym básnikom a rovnako ako on je vynikajúcim interpretom poézie, tam sa však podobnosť končí. Guyove interpretácie slovenskej poézie vo francúzštine sme využili pri mnohých prezentáciách. Robil to rád a stal sa vďaka nim obdivovateľom slovenskej poézie. Je to pre nás dôležité, lebo Guy je lektorom vydavateľstva Gallimard.
Osobitnú pozornosť by si zaslúžila tohtoročná slovenská festivalová účasť. Už spomínaná Mária Ferenčuhová, Ján Zambor, Dana Podracká, Mila Haugová, Ivan Štrpka. Na Babylone jazykov, kde každý číta vo svojej rodnej reči, sa pridali ešte ďalší – Rút Lichnerová, Anton Hykisch, Jana Beňová. Keď sme po prezentácii Ivana Štrpku v Art Café zliezli z pódia, podišiel k nám neznámy návštevník: „Bolo to výživné,“ povedal.
Deväťdesiat básnikov Cap à l´Estu
Pribúdajú oká na capalestovskej sieti podľa predstáv zakladateľov festivalu? Čo prevažuje vo festivalovej súvahe má dať – dal? Čo priniesol za pätnásť rokov Cap à l´Est Banskej Štiavnici, slovenskej poézii, kultúre? Všetky tieto otázky sú legitímne a bolo by sa možno potrebné zamyslieť aj nad ďalšími vecami, nad financovaním festivalu či vzťahom Cap à l´Estu a Banskej Štiavnice a v neposlednom rade nad otázkou capalestovskej budúcnosti. Nie všetko je jasné na prvý pohľad, s istotou však vieme, že Cap à l´Est doteraz priviedol na Slovensko deväťdesiat zahraničných básnikov, viacerých z nich opakovane, napospol zaujímavé zjavy, niekedy exotické – spomeňme si na ročník 2006 a na Jeana Mettellusa z Haiti, Nimroda či Nadine Fidji. Festival priniesol na Slovensko viac ako štyridsiatku výnimočných hudobných produkcií z oblasti modernej i klasickej hudby a pozoruhodné sú aj produkcie inscenovanej poézie z režisérskej dielne Michela de Maulne, ktorý systematicky mapuje významné javy slovenskej i francúzskej poézie za účasti francúzskych i slovenských hereckých kapacít. Tento rok zaznela v Banskej Štiavnici Kraskova poézia v kongeniálnom podaní Emílie Vášáryovej a Guy Goffetta.
Cap à l´Est jednoznačne otvoril naše okná poriadne dokorán. Iná otázka je, čo s tým my urobíme.
Miroslava Vallová
