Vyhľadávanie
Čas pre báseň (a toleranciu)
Ojedinelý básnický projekt – predstaviť poéziu priamo na ulici – sa pred 23 rokmi zrodil v susednej Viedni. Pred troma rokmi prekročil aj hranice Slovenska a v Bratislave sme si mohli na zastávkach MHD prečítať básne autorov okolitých krajín – Slovensko zastupoval Ján Buzássy s básňou Eurydike. Vlani sa do tohto podujatia zapojil so svojou básňou Igor Hochel. A od 2. augusta 2005 bola v bratislavských uliciach na billboardoch deväťtveršová báseň Mariána Hatalu Blízky (dosť blízky ) Východ, ako aj verše ďalších štyroch básnikov: rakúskej poetky Doris Mühringerovej, Slovinky Barbory Korunovej, maďarského básnika Zoltána Sumonyiho a súčasného prezidenta Medzinárodného PEN centra, českého básnika Jiřího Grušu.
Básne vyberali v spolupráci s miestnymi organizáciami P.E.N. a prezentovali ich na 202 plagátoch vo svetelných vitrínach v uliciach a na námestiach, na zastávkach mestskej hromadnej dopravy na území hlavného mesta.
Témou tohto ročníka Času pre báseň bola tolerancia. Organizátori, predovšetkým mesto Viedeň a jeho kultúrny výbor chápu túto tému ako „kľúč pre novú Európu mnohotvárnosti“. Na prezentácii v bratislavskej kaviarni Grémium sa zúčastnila aj radkyňa viedenského magistrátu Sibylle Straubingerová a námestník primátora Bratislavy Štefan Holčík. Básnik Marián Hatala, ktorý je prekladateľom veršov ostatných básnikov do slovenčiny, predniesol aj svoju báseň Blízky (dosť blízky) Východ. Báseň dopĺňa citát izraelského reportéra a spolupracovníka slovenských médii Jehudu Lahava: „Videl som bombový atentát na mieste, kde starší občania hrávajú šachy. Prišiel som ta asi dvanásť hodín po atentáte. Opravovali poškodené stoly a lavice, a ľudia už netrpezlivo čakali, aby sa mohli vrátiť k šachovnici.“
Hatalova báseň sugestívnym spôsobom nadväzuje na tento postreh a dotvára ho do podoby apelatívneho zamyslenia nad opakom tolerancie: bezbrehým násilím.
O podujatí Čas pre báseň Hatala na prezentácii povedal: „ Tomuto svetu, ktorý nás denne zásobuje mega, super a maxi udalosťami, možno vzdorovať vari iba básňou“.
Anton Baláž
