Spisovateľ, výtvarník a kunsthistorik Milan Augustín je literárnou kritikou a znalými čitateľmi označovaný za autora literatúry faktu. Azda príhodnejšie by ho bolo nazvať „hľadačom skrytých súvislostí“. Ostatne, vo svojej ostatnej knihe …Uneste pápeža! hneď v úvode cituje inšpiratívne verše Miroslava Válka: „Raz všetko pochopím / a odhalím ti skryté súvislosti vecí. / Poď, / vyj­deme do tmy / počúvať pôrodné bolesti trávy, / krutý kŕč koreňov, / praskanie buniek, / vrenie štiav.

Tvorba

Pokiaľ by sme chceli charakterizovať čerstvého jubilanta Milana Augustína (65), tak v prvom rade by to bol autor, ktorý sa postupne od literatúry faktu presúval do jej beletrizovanej podoby, čoraz viac zlákaný príbehom, ukrývajúcim sa v  strohých historických dátumoch a  faktoch. Augustín ako historik a  cestovateľ totiž vie, že cesty a cestičky madam Histórie vedú často cez dobre utajené miesta, a  tak sa rozhodol priblížiť spomínané nevidené súvislosti cez šarmantne podanú autorskú licenciu. Čitateľ sa teda môže dozvedieť, ako vyzerali intímne milostné chvíľky legendárnej staroegyptskej kráľovnej Hatšepsovet, ale aj jedálny a nápojový lístok Vladimíra Iľjiča Lenina na jeho konšpiratívnej schôdzke s predstaviteľmi nemeckej tajnej služby v Ženeve…

Milan Augustín má za sebou dve desiatky kníh. Ide o vyslovene odborné diela (Krátke dejiny Židov na Slovensku (1991), Cesty medených a  bronzových bohov (1993), Kovové križovatky pani histórie (1994), Cesty za obzor (1994), Hľadanie súvislostí (1995), Tajomstvo ríše Benin (1996) a ďalšie) alebo o diela, v ktorých sa historické reálie snúbia s ľudským príbehom (Dvanásť nocí s kráľovnou Hatšepsovet (1999), Pod závojom bohyne Maat (2006), Démon mesta (2010), …Uneste pápeža! (2011)). Dá sa povedať, že Milan Augustín je prvolezec na osemtisícovkách súčasnej, modernej literatúry faktu…

Lunapark dejín

Ľudia milujú skutočné príbehy, a keď sú tieto navyše okorenené trochou autorskej licencie, majú ich ešte radšej. Ale k tomu sa dostaneme.

Milan Augustín knihou …Uneste pápeža! (Delta M) zavŕšil už druhú desiatku svojich diel a aj keď si občas dovolí výlet do klasickej beletrie (Démon mesta), ťažisko jeho tvorby spočíva v literatúre faktu. Ako bolo v úvode spomenuté, neustále prítomné pokušenie Milana Augustína vpašovať do svojich popularizačno-historických textov románové prvky, silnie. Dôkazom toho je aj jeho najnovší opus, ktorý sám autor charakterizuje ako koindustriálny. V  prípade Milana Augustína, ktorý ako prvý tento termín implementoval do literatúry, ide o  spájanie viacerých štýlotvorných postupov a  žánrov do komplexne pôsobiaceho celku. Prejdime však k samému románu …Uneste pápeža! Po stránke striktne historickej ide o knihu, ktorá si dala neľahký cieľ: zmapovať vzostup a pád nacistickej „Tretej ríše“. Augustínov spôsob  uchopenia tejto epochy je autorsky úplne ojedinelý. Kľúčovou postavou románu je kontroverzný nemecký generál (ale aj geopolitik) Karl Ernst Haushofer. Ten Haushofer, ktorý mal veľký vplyv na udalosti po roku 1938, ktoré uvrhli Európu a vzápätí aj svet do doposiaľ najkrvavejšej kataklizmy. Ako jeden zo zakladajúcich členov tajomnej Spoločnosti Thule, znalec východnej mystiky, zároveň ideológ „germánskej nadradenosti“ a „árijskej čistej rasy“, bol významným kolieskom v súkolesí, na konci ktorého boli zverstvá koncentračných táborov, masové vyvražďovanie „podľudí“ a holokaust.

V čom teda spočíva hlavný prínos tejto, ale aj predošlých kníh Milana Augustína? V neustálej snahe autora podať svoje svedectvo o blízkych či vzdialených dejinách ľudstva. Svedectvo fundované, informačne nasýtené, pri ktorom si bude môcť milovník histórie, ale aj ctiteľ beletrie povedať, že nahliadol do „skrytých súvislostí vecí“.