Vyhľadávanie
Cena Hansa Christiana Andersena za rok 2010
Toto ocenenie sa považuje za malú Nobelovu cenu. Každoročne ho udeľuje Medzinárodná rada kníh detí a mládeže (IBBY), ktorá vznikla vo Švajčiarsku v roku 1953. Svoje zastúpenie má aj na Slovensku (www.ibby.sk). V súčasnosti pracuje IBBY v 70 krajinách sveta. Cena H. Ch. Andersena sa udeľuje spisovateľom a ilustrátorom už od roku 1956. Medzi ocenenými autormi, ktorí sú známi aj slovenským čitateľom, nájdeme Astrid Lindgrenovú (1958), Ericha Kästnera (1960), Tove Janssonovú (1966), Paulu Foxovú (1978), Bohumila Říhu (1980), Katherine Pattersonovú (1998) a mnohých ďalších. Aj Slovensko už získalo toto ocenenie – v roku 1988 ho udelili ilustrátorovi Dušanovi Kállayovi. Už nominácia na cenu sa považuje za významný úspech nielen pre tvorcov, ale aj pre krajinu, z ktorej pochádzajú. V roku 2010 sa na listinu nominovaných spisovateľov dostal Ján Uličiansky a medzi navrhovanými ilustrátormi bol Peter Uchnár.
Cenu H.Ch. Andersena 2010 získali britský spisovateľ David Almond a nemecká ilustrátorka Jutta Bauerová. Almond debutoval ako autor literatúry pre dospelých. Do literatúry pre deti vstúpil úspešným románom Skellig (1998). Za ním nasledovali prózy The Fire Eaters (Hltači ohňa, 2003), Clay (Hlina, 2005) Jackdaw Summer (Kavkino leto 2008) a The Savage. (Divoch 2008). Príťažlivou kombináciou humoru a tajomna Almond sprostredkováva závažné a všeobecne platné etické posolstvá. Spletitosť a rozporuplnosť vnímania a prežívania hrdinov tvorí pôsobivú „tkaninu“ príbehov. Škálu „farieb“ rozohrávajú kontrasty dobra a zla, nádeje a zúfalstva, boja a víťazstva, úžasu a pochybností. Almondove príbehy sú zvyčajne situované do severného Anglicka. V kultúrnom kóde tohto prostredia sa už po stáročia realita prelína s imaginatívnosťou. Autor si príznačne naoko vyberá problematiku z každodenného života detí. Banálne rozhodnutia a udalosti však otvárajú priestor dobrodružstvu a záhadám. Fyzické prežívanie sveta sa prelína s neobyčajnými duchovnými skúsenosťami. Hrdinovia bojujú o vlastnú identitu, rozhodujú sa medzi osobnými záujmami a tým, čo je prospešné pre kolektív, čelia osamelosti, drsným životným podmienkam a pokúšajú sa nájsť nádej tam, kde sa na nich tlačí melanchólia, ťažoba a možno i zúfalstvo. „Dospievanie .... znamená stretnúť sa so svetom, v ktorom sa striedavo, v tvorivom tanci, točia realita a mýtus, pravda a lož. Tak to vždy bolo a bude,“ poznamenáva Almond v súvislosti so svojou tvorbou.
Timotea Vráblová
