Vyhľadávanie
Silný hlas prenasledovaných. Tak vníma tvorbu a aktivity slovensko-švajčiarskej spisovateľky Ireny Brežnej nemecké centrum PEN, ktoré sa rozhodlo udeliť jej Cenu Hermanna Kestena za rok 2021. Cenu, ku ktorej laureátom v predchádzajúcich ročníkoch patrili Günter Grass a Anna Politkovská, si Irena Brežná slávnostne prevezme 18. novembra v nemeckom Darmstadte.
„Irenu Brežnú oceňujeme nielen ako spisovateľku, ktorej tvorbu ovplyvňujú vlastné skúsenosti s migráciou, ale najmä ako angažovanú autorku, ktorá sa po celý život neúnavne zasadzuje o spravodlivosť a dala hlas disidentom a prenasledovaným vo východnej Európe. Vlastnými textami vytrvalo bojovala proti diktátu ticha a nečinnosti,“ uviedol Ralf Nestmeyer, viceprezident nemeckého centra PEN.
Aj podľa hessenskej ministerky umenia a kultúry Angely Dornovej si Irena Brežná toto ocenenie rozhodne zaslúži a je ženou, od ktorej sa môžeme učiť. „V textoch Ireny Brežnej sa navzájom mieša a porovnáva viacero kultúr. Jej myslenie a písanie hlboko formovalo pôsobenie v Amnesty International. Cestuje po svete a sleduje ho bystrými očami, kontaktuje sa s pozostalými vojnových obetí, odsudzuje nespravodlivosť a vo svojich knihách a článkoch dáva hlas prenasledovaným. Angažuje sa viac ako je bežné v novinárskom povolaní a vo vojnovej žurnalistike,“ citoval vyjadrenie ministerky portál nemeckého centra PEN.
Irena Brežná sa narodila v Bratislave v roku 1950. V roku 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska. Vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu na Univerzite v Bazileji. Pracovala ako tlmočníčka, učiteľka ruštiny, koordinátorka v Amnesty International, novinárka a vojnová reportérka pre nemecky píšuce médiá. Podporovala rôzne humanitárne a ľudsko-právne projekty v Guinei, Rusku, Čečensku aj na Slovensku.
Píše po nemecky a je autorkou desiatich kníh, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov. Získala viacero novinárskych a literárnych cien v Nemecku, vo Švajčiarsku a na Slovensku. Za román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka (Aspekt, 2014, 2016) o jej vlastnej skúsenosti s emigráciou, ale aj o pocitoch a prežívaní súčasných migrantov a utečencov, získala slovenskú Cenu Dominika Tatarku a Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. V slovenskom preklade vyšli okrem jej príspevkov v médiách knihy Psoriáza, moja láska (Archa, 1992), Tekutý fetiš (Aspekt, 2005) a román Na slepačích krídlach (Aspekt, 2008, 2010).
