V Literárnom informačnom centre sa 25. septembra uskutočnil odborný seminár Preklady diel slovenskej literatúry do cudzích jazykov, v rámci ktorého slávnostne odovzdali Cenu Pavla Országha Hviezdoslava za rok 2012 srbskej prekladateľke Zdenke Valent-Belić. Ocenenie jej udelila Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska za systematickú prekladateľskú tvorbu a šírenie slovenskej literatúry v Srbsku. O podpore prekladov a šírení literárnych diel slovenských autorov v zahraničí prostredníctvom komisie SLOLIA informovala riaditeľka LIC Miroslava Vallová. S príspevkami vystúpili prekladatelia Karol Chmel, Milan Richter, Ina Martinová a Zdenka Valent-Belić, do diskusie sa zapojili profesor Miroslav Dudok a prekladateľ Miroslav Demák. Predseda Klubu nezávislých spisovateľov Anton Baláž (na foto spolu so Z. Valent-Belić) predniesol laudácio.


Otázky laureátke Ceny P. O. Hviezdoslava 2012 položila Marta Bábiková.

Ako sa vytvoril váš vzťah k  našej literatúre, čím je pre vás príťažlivá?

Ako dolnozemská Slo­venka som so sloven­skou literatúrou rástla od Dobšinského rozprá­vok. Študovala som slovenčinu na katedre slovakistiky na univerzite v Novom Sade. Slo­venskú literatúru nepociťujem ako cudziu, naopak, chápem ju ako svoju. Keď som sa zamestnala v novosadskej Mestskej knižnici, s hrôzou som zistila, že tam žiadna polička so slovenskými knihami nejestvuje, ich pre­klady do srbčiny boli veľmi zriedkavé. Je to veľký, prázdny priestor, ktorý umožňuje tvo­rivú a samostatnú činnosť, a táto práca ma napĺňa.

Aké miesto má súčasná slovenská literatúra v srbskej kultúre, je o ňu záujem?

Záujem neprichádza sám od seba. V súčasnej dobe hyperprodukcie brakovej literatúry sú čitatelia hodnotovo pomýlení. Žiaľ, najviac veria masmédiám a zaujímajú sa o takú kni­hu, o ktorej niekde niečo počuli, bez ohľadu na to, z  akého jazyka pochádza. Knihy sa skôr dostávajú do povedomia, ak sú súčas­ťou nejakého celku. Ojedinelé tituly sa v mori knižnej produkcie stratia. V Srbsku sa osved­čil projekt Sto slovanských románov, v rámci ktorého vyšiel vlani román A. Baláža Tábor padlých žien. Keď vydavateľstvo Agora vy­dalo prvé slovenské romány Prípad poručíka Seeborna J. Hrušovského a Rozum R. Slobo­du, zostali mimo záujmu. Neskôr si čitatelia zvykli, že Agora vydáva túto literatúru, a za­čali ju vyhľadávať.

Podľa čoho si vyberáte diela na preklad?

Šebestovo Triezvenie som začala prekladať už po prvých prečítaných vetách, Slobodov Rozum mi ponúkol Miroslav Demák, Mitanu a Dušeka som si našla sama v našej knižnici… Obľúbených slovenských autorov mám veľa.


Zdenka Valent-Belić (1975) pracuje v  mestskej knižnici v  novom sade. píše poéziu a  knihy pre deti. zo slovenskej literatúry prekladá dvanásť rokov. srbským čitateľom už sprostredkovala osemnásť románov našich autorov (j. hrušovského, r. slobodu, d. mitanu, d. dušeka, z  mladšej generácie j. šebestu, m. kompaníkovú). po vlaňajšom uvedení tábora padlých žien antona baláža na srbský knižný trh je očakávanou novinkou jej preklad gubbio. kniha udavačov od dušana šimka, ktorý vyjde do konca tohto roka.