Vyhľadávanie
V zornom poli česká literatúra
Ceny Magnesia litera udelené po šiesty raz
Ako „stredne veľký literárny sviatok“ označil moderátor Jan Burian stretnutie literárnych tvorcov, prekladateľov, knihovníkov a sponzorov literatúry pri príležitosti 6. ročníka vyhlasovania cien Magnesia litera (22. apríla) v Mestskej knižnici v Prahe. Zišlo sa ich tam niekoľko stoviek, a širokej verejnosti ho sprostredkovala aj Česká televízia na svojom programe ČT 2. Poslaním cien Magnesia litera je podpora a popularizácia kvalitných kníh, a to pôvodných i prekladových. Tým, ktorí sa o knihy zaujímajú, má pomôcť zorientovať sa v súčasnej bohatej knižnej produkcii, a prebudiť záujem tých, ktorí knihy nečítajú alebo ich prestávajú čítať.
Čo teda prinieslo vyhlásenie víťazov v deviatich kategóriách?
Literu za vydavateľský čin udelili nakladateľstvu OIKOYMENH za edičný rad Dějiny filosofie. Zatiaľ osem vydaných zväzkov z pera českých autorov je polovicou plánovaného súboru. Začína sa gréckou filozofiou klasického obdobia a doteraz posledným zväzkom je filozofia 19. a 20. storočia. Porota ocenila čitateľskú prístupnosť a vysoký odborný, prekladateľský i edičný štandard.
V kategórii Objav roku som pred vyhlasovaním počula tipovať na víťaza všetkých troch nominovaných: Mikuláša BRYANA, Jakubu KATALPU a Davida ZÁBRANSKÉHO a zrejme do poslednej chvíle to bolo dosť nerozhodné. Cenu napokon získal posledne menovaný. Porota sa o jeho prvotine Slabost pro každou jinou pláž (nakl. Argo) vyjadrila ako o prekvapujúco zrelom, slovesne vytríbenom diele. ,,Čitateľ sa nesmieme dať pomýliť podtitulom Poznámky k moru, smiechu a duchu doby. Ide o náročne komponovaný román s výraznými postavami, na ktorých je exponovaná aktuálna problematika vzťahu medzi „tajomným“, chudobným Východom a spotrebným Západom, ale tiež originálne videný vzťah medzi mužom a ženou.“
Víťazka kategórie tvorby pre deti a mládež Iva PROCHÁZKOVÁ povedala, že píše zo zorného uhla detí. Jej knižka Myši patří do nebe (Albatros) vedie čitateľa – bez ohľadu na to, či detského alebo dospelého – sledom nápaditých, vtipne podaných situácií po ceste „tam a späť“ od tajomstva smrti k zázrakom života.
Literu za preklad získal Jiří NAŠINEC za pretlmočenie prózy rumunského autora Petru Cimpoeşu Simion Výtažník (vyd. dybbuk). Táto kniha sa stala zároveň aj knihou roka. S najcennejšou Literou bola spojená prémia 200 tisíc korún. Rumunská literatúra bola doteraz popoluškou v edičných plánoch českých vydavateľstiev. Ako povedal prekladateľ Jiří Našinec, 25 rokov búchal na zavreté dvere. Uplatniť rumunskú knihu bola titanská práca. A teraz sa mu ponuky hrnú zo všetkých strán. Čím si to vysvetliť? Asi podobnosťou postkomunistickej situácie v našich krajinách, ktorá odrazu zarezonovala.
Literu za poéziu udelili Stanislavovi DVORSKÉMU za knihu Oblast ticha (Knihovna Jana Drdy). Zaradil do nej tvorbu z rokov 2000 – 2006, ktorú porota charakterizovala ako presné zásahy do všednej, drastickej skutočnosti.
Víťazná próza čerpá z minulosti, ale kotví v prítomnosti. Kniha Peníze od Hitlera Radky DENEMARKOVEJ (vyd. Host) hovorí v šiestich kapitolách o šiestich pokusoch o návrat domov. Hlavná postava prežila pred vojnou šťastné detstvo, kým celú rodinu odvliekli do koncentračných táborov. Keď sa po šesťdesiatich rokoch objaví späť v rodnom kraji, neprijmú ju medzi seba, hoci nechce majetok naspäť.
Literu za náučnú literatúru si odniesol Jaroslav FLEGR za knihu Zamrzlá evoluce aneb Je to jinak, pane Darwin (Academia). Okrem vedeckej originality sa vyznačuje vtipom, je napísaná tak, že jej porozumie aj neodborník.
Víťazkou novej kategórie – publicistiky – sa stala Petra DVOŘÁKOVÁ s knihou Proměněné sny. Deset rozhovorů o iluzích a deziluzích, které přináší víra (Host). Autorka zachytila osudy nenápadných, väčšinou veriacich ľudí.
Literu za prínos českej literatúre udelili redaktorovi a literárnemu kritikovi Vladimírovi JUSTLOVI (1928) „Za starostlivosť o dielo Vladimíra Holana a divadlo Viola a prácu v nakladateľstve Odeon.“
Jarmila Wankeová
