Cesta stvorená z vytrvalosti prúdu

Podobne ako v predchádzajúcom prípade je autorský zámer – sprostredkovať detským čitateľom zážitkovým spôsobom fakty a zaujímavosti o najvýznamnejších zemepisných reáliách Slovenska – vyjadrený už v názve knihy. Na jednej strane je presné pomenovanie mesta či rieky a na druhej strane je ich ozvláštnený význam: Bratislava je čarovná metropola a Dunaj je magická rieka, druhá najdlhšia v Európe. Niekoľko desaťročí v nej pláva jedna z najväčších sladkovodných rýb – vyza.

Podnetná rozprávačka

Vyza je rozprávačkou príbehu a zároveň sprievodkyňou čitateľov. V duchu úvodných slov „Rieka je cesta, ktorá sa zrodila z vytrvalosti prúdu“ ich postupne oboznamuje s tým, kde Dunaj pramení, akými krajinami a mestami preteká, kam sa vlieva. Z dvoch malých potôčikov v Čiernom lese v Nemecku sa Dunaj mení na silnú,  rozvodnenú rieku, pretekajúcu alebo hraničiacu s ďalšími deviatimi krajinami – Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Chorvátskom, Srbskom, Rumunskom, Bulharskom, Moldavskom a Ukrajinou. Na hranici medzi Rumunskom a Ukrajinou sa vlieva do Čierneho mora. Všetky faktografické údaje sú vkomponované do rozprávania organicky a často slúžia aj ako podnet na ďalšie hľadanie informácií a rozširovanie vedomostí – mimo priestoru samotnej knihy.

V príbehu sa dočítame o osídľovaní brehov Dunaja, pretože rieka ľuďom odnepamäti poskytovala vhodné podmienky na život, hospodárstvo, obchod. Od niekoľkých stanových táborov či kamenných dedín sa ľudské obydlia postupne, aj vďaka životodarnej sile rieky, rozrástli na mestá, veľkomestá či štáty.

Vyza hovorí aj o iných obyvateľoch, žijúcich v rieke a v okolitej prírode, rozpráva o ľuďoch, ktorí tu radi športujú, spomína rôzne druhy plavidiel počnúc malými loďkami cez staroveké galéry, parníky, nákladné i výletné lode a moderné katamarány.

Na inom mieste v knihe sa môžeme dočítať aj o tajomných rozprávkových bytostiach, ktoré sú takisto nerozlučne späté s príbehom rieky. Víly, rusalky, vodníci či draci sa občas tiež ozývajú z hlbín rieky, ale vyza ich má všetkých pod kontrolou.

Vizuálne fakty

Keďže Dunaj je naozaj ohromná rieka – nielen pokiaľ ide o jej dĺžku (takmer tritisíc kilometrov), ale aj objem jej prietoku –, spájajú jej brehy mnohé pozoruhodné mosty. Napríklad Most Márie Valérie spája Slovensko a Maďarsko, kamenný most v Regensburgu stojí už takmer tisíc rokov, bratislavský Most SNP je zasa bez jediného piliera...

Všetky tieto a ďalšie zaujímavosti a fakty sú v knihe sprostredkované aj prostredníctvom obrázkov kombinujúcich viaceré výtvarné techniky – digitálnu grafiku, koláž, perokresbu. Vďaka citlivej, detailne prepracovanej a mnohovrstvovej komunikácii slova a obrazu sa čitateľ môže pohybovať v priestore knihy vždy inak. Môže sa zamerať na pohyb vyzy v rieke a jej príbeh, môže sa zamerať na detaily rozličných významných stavieb v známych mestách na Dunaji (tie majú často metonymický charakter – slúžia ako typické znaky miest) alebo na detaily lodí, mostov, vodných elektrární, detaily rozličných druhov vtáctva a iných živočíchov.

Dynamický charakter dodávajú rozprávaniu aj mnohé zobrazenia ľudí, či už sú to ľudia z minulosti, alebo sú to súčasní obyvatelia žijúci v rozličných mestách a miestach na oboch brehoch Dunaja. Z rozprávania vyzy sa napríklad dočítame, ako pri Dunaji pestovali vinič už starí Rimania, ako ľudia pri výstavbe železnice pri dolnorakúskom Willendorfe našli 25-tisícročnú sošku Venuše, že v nemeckom meste Ulm na brehu Dunaja postavili gotickú katedrálu s najvyššou kostolnou vežou na svete alebo že v rakúskom kláštore v Melku nad údolím Dunaja sa ukrýva vzácna knižnica (ktorú vo svojom slávnom románe Meno ruže spomína Umberto Eco).

Žiaľ, vyza nám rozpráva aj o nepriaznivých udalostiach ľudskej histórie, akými boli napríklad roky totality vo viacerých krajinách bývalého socialistického bloku, pričom na brehoch rieky sa stavali vysoké múry a ostnaté drôty oddeľujúce slobodný svet od neslobodného. Hovorí aj o negatívnych stránkach správania dnešných ľudí, ktorí rieku znečisťujú rozličnými druhmi toxického odpadu.

Voda a príbeh

Práve táto ekologická rovina je jednou z ďalších dôležitých vrstiev rozprávania. Zo záverečného prehovoru ryby môžeme viac ako kdekoľvek inde v texte vycítiť hlas samotného autora, zdôrazňujúceho, že: „Voda je život. Starať sa o rieku znamená starať sa o celú krajinu a človeka. Spoznávajme a chráňme ju spolu. Aby nezostala len príbehom, ktorý rozpráva len stará vyza.“ Podobne ako sa neustále mení príbeh rieky (keďže jednou z jej najdôležitejších vlastností je plynutie), môžeme vďaka mnohotvárnosti a hĺbke čítať a objavovať vždy nanovo aj knihu Michala Hvoreckého a Simony Čechovej.

Markéta Andričíková (1974)

Vedecky a pedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej a svetovej literatúre pre deti a mládež a problematike detskej recepcie.

Michal Hvorecký: Dunaj – magická rieka

Ilustrovala: Simona Čechová

Bratislava: Monokel, 2021