Vyhľadávanie
O priebehu konferencie a jej zmysle pre kandidátske krajiny sme sa porozprávali s Jánom Vilikovským, riaditeľom Literárneho informačného centra.
- Každú krajinu zastupovali dvaja delegáti a v prevažnej miere išlo o jazykovedcov, väčšinou popredných odborníkov z uznávaných univerzít či akadémii vied. Obsahom rokovania bola prezentácia vzťahov medzi národným jazykom a ostatnými jazykmi, používanými v kandidátskych krajinách a na čo sa tieto krajiny majú pripraviť v súvislosti so vstupom do EÚ. Úroveň jednotlivých prezentácii bolo rozdielna: niektorí delegáti sa viac zameriavali na budúcnosť, iní sa vracali dosť hlboko do minulosti. Tak napríklad delegátky z Maďarska predstavili mapu historického rozloženia maďarského jazyka a hovorili o "trianonskej traume", ktorá sprevádzala vývin maďarčiny v uplynulom storočí. Vcelku možno povedať, že predstavy delegátov kandidátskych krajín a zástupcov EÚ, ktorí sa na konferencii tiež zúčastnili, sa dosť podstatne rozchádzali. V krajinách únie sa v súčasnosti kladie dôraz na ochranu jazykov národnostných menšín a regionálnych jazykov a národné jazyky nepodliehajú žiadnej zvláštnej ochrane. Vnímanie národných či štátnych jazykov v kandidátskych krajinách má skôr opačný akcent, pretože ide zväčša o malé krajiny s málo rozšírenými jazykmi, ktoré sú často historicky "mladé", nemajú veľkú kultúrnu prestíž a v minulosti často patrili k menšinovým jazykom. Preto je vzťah týchto krajín k svojim národným jazykom viac emocionálny, jazyk zostáva symbolom národného sebavedomia, nielen komunikačným prostriedkom. Preto sa tieto krajiny logicky usilujú svoj jazyk skôr chrániť a ovplyvňovať jeho vývoj.
S akými príspevkami vystúpili na konferencii naši zástupcovia?
- Michal Mlynár hovoril o pripravenosti SR na vstup do únie a našej otvorenosti voči jazykom národnostných menšín na Slovensku. S veľmi priaznivým ohlasom sa stretla jeho informácia, že SR prijala Chartu menšinových jazykov. Ja som informoval o súčasnom postavení slovenčiny ako úradného a štátneho jazyka, ale svoje vystúpenie som zameral hlavne na akcentovanie niektorých nebezpečenstiev či rizík pre národné jazyky s súvislosti s globalizáciu jazyka, prílivom cudzích, najmä anglických slov do jazykovej praxe v oblasti informačných technológii, ale aj v oblasti aproximácie práva, ktorá bude znamenať preklady stovky zákonov, noriem a direktív EU do národných jazykov. Bude to tlak na jazyk zhora, ku ktorému prirodzene pribudne v kandidátskych krajinách aj tlak zdola, od jazykov národnostných menšín a regionálnych jazykov. A ako jediný som na konferencii upozornil aj na potrebu ochrany umeleckého jazyka.
Aké poznanie vyplýva z tejto konferencie vo vzťahu k národným jazykom v súvislosti so vstupom do EU?
- Kandidátske krajiny sa musia v predstihu snažiť vyrovnať s "jazykovou situáciou" po vstupe do únie. Stálo by napríklad za úvahu, či nevyvinúť nejaké koordinované úsilie pri zachovaní identity národných jazykov so susednými, jazykovo príbuznými krajinami: Českom, Poľskom a Slovinskom. Zároveň si treba uvedomiť, že štát musí pripraviť na vstup do EU veľké množstvo ľudí aj po jazykovej stránke, že komunikácia s orgánmi únie bude prebiehať hlavne v angličtine. V podstate pôjde o to, ako sa adaptovať na jazykovú situáciu v únii a zároveň si zachovať príslušnú úroveň a potrebnú ochranu svojho národného či štátneho jazyka.
