Vyhľadávanie
V roku 2009 som spolu s tisíckami ďalších divákov na svete sledoval, ako raketa Centaur naráža do mesačného krátera Cabeus. NASA vysielala misiu cez internet. Výbuchom sa uvoľnilo množstvo materiálu, ktorého analýzou sa zistilo, že vo večnom tieni krátera je vodný ľad. To je dôležité, ale pôsobivá bola aj štipka verejnej hystérie. Síce išlo o vedu, no voda sa mohla na našom satelite detegovať aj inou metódou, nie bombou vo vesmíre. A po druhé: Mesiac je podľa niekoľkých názorov dutý, preto výbuch vraj mohol túto guľatú škrupinu rozbiť na črepiny… Naozaj NASA týmto projektom hľadala vodu alebo aj niečo iné, a ak, prečo to vysielala? Totiž začiatkom 70. rokov sa skomplikoval let Apollo 13, kozmonauti sa zachránili, no časť rakety bola zhodená na Mesiac. Svojím dopadom spôsobila seizmickú reakciu: Mesiac sa zachvel ako zvon. Vznikla teda domnienka, že môže byť dutý, resp. mať dutiny. Preto tie obavy v roku 2009. A to je len začiatok všetkých tajomstiev! Knižná novinka Kto vytvoril Mesiac? z vydavateľstva Ikar (prel. M. Gecovič, 2013) spomína epizódu Apollo 13, tú z 2009 nie, pretože v origináli vyšla v roku 2005. Pre autorov Christophera Knighta a Alana Butlera je Apollo 13 ďalším dielikom do skladačky neobyčajnosti nášho obyčajného Mesiaca. A má to svoju logiku: Mesiac je v priemere 3,66krát menší ako Zem, ale je až 81-krát ľahší! Ako vznikol? Má dizajnéra? Od megalitických stavieb a zákonitostí ich architektúry cez Foucaultovo kyvadlo, evolúciu a históriu až po DNA postupne autori odpovedajú na obe otázky. Ich odpoveď na posledných stranách je unikátna a šokujúca. Uvádzajú matematické súvislosti trojice Slnko – Zem – Mesiac, ktoré interpretujú ako nenáhodné, ale zámerné. Uveďme tú najznámejšiu: uhlový rozmer Mesiaca na oblohe je v súčasnosti totožný s rozmerom Slnka, hoci Mesiac je veľkosťou 1/400 Slnka, no zároveň je 400-krát bližšie, preto sa tešíme z úplných zatmení Slnka, čo je z hľadiska pravdepodobnosti aj v astro meradle, takpovediac, rarita! Mesiac vplýva na rotáciu Zeme a stabilizuje jej os tak, že v geofyzikálnom rámci vytvára vhodné podmienky pre život a napokon i pre nás. Náhodná presnosť? Posolstvo? Rád by som prezradil, ako autori vyriešili tohto mesačného chrobáka, ale nikoho nechcem uberať o zážitok z prekvapenia a poznania, ktoré vychádza z vedeckých faktov. Mnohí budú súhlasiť, iní nie… Ale čo viac si môže želať kniha, aby bola úspešná, ak nie kontroverzné prijatie!
S poznatkami pracuje aj azda najlepšia slovenská vedecko-populárna kniha za posledné obdobie. Jeden výdych koňa (W PRESS 2012) fyzika Juraja Mojžiša je príkladom toho, ako sa to má robiť, keď chce vedec exaktné poznatky pretlmočiť verejnosti. A najmä tej, ktorej to jednoducho v tempe života už vybzučalo z hlavy… Inými slovami: často žijeme v stereotypoch, kde máme už všetko uspokojivo zadefinované, a problémy, ktoré by potrápili mozog niečím novým, tam už jednoducho nemajú miesto. Samozrejme, nikto takýto životný štandard neodsudzuje, ale čo ak! Čo ak z mdlej masy stereotypu zrazu vystrelia otázky: Prečo rosa nepadá? Prečo sa svetlo nespráva ako oštep? Prečo mikrovlnka ohrieva? Prečo je obloha modrá? a ďalšie a ďalšie dobiedzavé chrobáky… Sú tri riešenia: vlažne upadnúť znovu do bezpečia stereotypu alebo pri pokusoch o odpovede v podstate zadarmo prežiť frustračný moment, alebo sa spoľahnúť na Juraja Mojžiša. Až mi tak trhá klávesnicou, aby som napísal: cé je správne! Ale nie, každé riešenie je správne, no to mojžišovské má pridanú hodnotu vedeckého výkladu, neformálnej štylizácie, vtipných obratov a písané je v jazyku „nášho kmeňa“, teda v zrozumiteľštine! Články knihy vznikali postupne pre časopis .týždeň, kde boli aj publikované, takže vedec Mojžiš sa neraz prezentuje aj svojimi občianskymi či politickými postojmi. Tým akoby chcel povedať, že aj vedec je tvor spoločenský a nevegetuje len na planéte svojho výskumu. Niekomu však tieto občiansko-politické výroky práve voňať nemusia…
Ak som v predchádzajúcej vete znovu naznačil čosi o kontroverznosti, potom pri knihe českého ekonóma Lukáša Kovandu Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé (prel. M. Menšík, Premedia Group 2013) sa s ňou stretávame, ako vidíte, už v názve. Je vlastne princípom analyticko-podpichovačného rozprávania o rôznych paradoxoch súčasnosti. Ono, tieto paradoxy možno v niekom ani len neurónom nepohnú, ale ide v nich o peniaze! A ešte o niečo: za fazónkou vtipne nadhodených tém je fundovaný výklad a po každom príspevku nájdeme vždy malý slovník dôležitých pojmov. Po dvoch knihách populárnej ekonómie z Premedia Group Freakonomics a SuperFreakonomics je táto publikácia ďalším zvláštnym a podnetným kúskom pre verejnosť, ktorá má chuť sa vzdelávať a vidieť tak trochu do fenoménov dneška. Napríklad v kapitolke Prečo samoľúbosť zarába a vzdelaní žijú lacnejšie sa dozvedáme, že samoľúbosť daných jedincov zvýhodňuje, lebo sa pustia do rizika, ktoré pre nesamoľúbych predstavuje čosi iracionálne, lenže risk je zisk; a tiež sa dozvedáme, že vzdelaní žijú lacnejšie, lebo, trebárs, nepodliehajú peňažnej ilúzii, menej sa zadlžujú, čiže sú ziskovejší.
A tak sme pozvoľna naďabili aj na pointu tejto esejky: ak chceme žiť lepšie, majme radi chrobáky! Inými slovami: čítajme knihy, ktoré nás vzdelávajú – môžeme tak byť samoľúbejší a bohatší. Bohatší aj na poznatky…
