Vianoce sa nám spájajú s tradíciami a príjemnými vôňami pečených koláčov. Mnohí si ich však nemôžu dopriať, iní musia po sviatkoch chudnúť. V téme o kuchárskych knihách si preto každý niečo nájde. Či už vhodnú knižku pod stromček alebo množstvo rád, ako sa zdravo stravovať.

Výsostne aktuálnou je kuchárka s názvom Pečieme na Vianoce od Zory Mintalovej Zubercovej (Vydavateľstvo Slovart 2013). Autorka je odborníčkou na vianočné jedlá a v tejto knihe radí, ako zvládnuť vianočné pečenie bez stresu a zároveň s radosťou. Okrem klasických koláčov, ako perníčky, medvedie labky či vanilkové rožky, v nej nájdete recepty, ktoré využijete kedykoľvek počas roka. Taktiež rôzne nepečené dezerty, sladké i slané a lahodné nápoje na chladné zimné večery.

Úplne rozumiem tomu, že zaoberať sa chemickými procesmi v tele môže byť pre niekoho únavné a otravné. Poviete si, veď ani naši predkovia s tým nestrácali čas. Nepočítali kalórie, ale priamo skúšali na sebe. Mapovaniu slovenskej pôvodnej kuchyne sa systematicky venuje Silvia Pilková. V edícii Poklady slovenskej kuchyne jej postupne vychádzajú kuchárky typické pre konkrétny región. Vyšlo už šesť publikácií, nateraz posledná sa nazýva Spiš, Gemer, Tatry, Zamagurie (Ikar 2013). Boli by ste prekvapení, akí boli naši predkovia vynaliezaví a takmer z ničoho vedeli urobiť chutné jedlá, ktoré sa s rôznymi obmenami varia dodnes. Do tejto kategórie spadá aj publikácia Babičkina špajza nad zlato (Príroda 2013). Je to veľký sprievodca sterilizovaním, konzervovaním, uskladnením, sušením, mrazením ovocia, zeleniny, húb a mäsa. Keďže sa tento spôsob zásobenia špajze z našich domácností postupne vytráca, zostavovatelia knihy Stanka Preclíková Würfl a Renáto Magát stavili na tradičné recepty našich starých a prastarých mám. Presvedčia vás, že zaváraniny nemusia byť vôbec fádne a že naši predkovia boli naozaj dômyselní. Nakladali ovocie v niekoľkých variantoch: do cukru, do cukru a octu, do alkoholu, z čoho vznikli tzv. pečené čaje, momentálne veľmi obľúbené v našich kaviarňach a reštauráciách. Nájdete tu množstvo receptov na domáce džemy, rozvárky, šťavy, sirupy, kvasenú zeleninu, výrobu šunky, klobás, zabíjačkových špecialít… Zaujímavá je kapitola Moderné zaváranie. Na svoje si prídu odporcovia rafinovaného cukru či medu, zavárať kompóty sa dá totiž aj bez neho. Publikáciu považujem v tejto téme za vyčerpávajúcu a určite by ju mala vlastniť každá gazdinka.

Všetky kulinárske publikácie sledujú aktuálne trendy a reagujú na ne. Tohtoročnou dominantnou témou sú obilniny a čiastočný návrat k  stravovaniu našich predkov. Na slovenskom knižnom trhu ešte stále chýba erudovaný sprievodca bezlepkovou diétou, ktorú musia dodržiavať ľudia alergickí na glutén. Za predzvesť budúcej knihy o tejto diéte-ochorení, ktorou by sa mohli inšpirovať slovenskí autori, môžeme považovať dve knihy – Život bez pšenice od Williama Davisa (prel. Z. Jánska) a Paleo diéta (prel. L. Rakúsová) od Robba Wolfa (obe Premedia Group 2013). Vychádzajú z amerického prostredia a zastávajú radikálne názory, že pšenica a  z  nej vyrobené produkty sú v súčasnosti natoľko modifikované, že ľudskému zdraviu škodia. Nenechajte sa však odradiť. Keď sa nimi prelúskate, získate užitočné vedomosti o tom, čo spôsobuje prílišná konzumácia obilnín, ako veľmi zvyšujú hladinu cukru v krvi, ako z nich priberáme a stávame sa na nich závislí. Texty sú natoľko presvedčivé, že si i v bežnom živote začnete všímať enormný počet už nie pivných, ale pšeničných „pupkov“ a možno i na sebe zbadáte kozmetické deštruktívne účinky pšenice na vlasy, pokožku či nechty. Pšenica sa nešľachtila len tak, pre nič za nič. Historicky to malo svoj význam, pretože ľudstvo hladovalo, najmä počas vojen, a teraz zrejme nastal čas zmeniť to. Šľachtenie pšenice je zároveň skvelým námetom na budúcu knihu, v Živo­te bez pšenice je spomenutá len okrajovo. Paleo diéta sa posúva v radikálnosti ešte ďalej. Tvrdí, že aj strukoviny sú pre ľudské zdravie škodlivé. V zásade vyznáva stravovanie, ktoré bolo typické pre ľudí ešte pred vznikom poľnohospodárstva. Preto odporúčam prelistovať si aj knihu známeho etnológa Petra Slavkovského Slovenský roľník. Zistíte, aké je pre nás poľnohospodárstvo dôležité z hľadiska kultúrnej identity. Napriek tomu paleo diéta pomohla mnohým ľuďom prekonať vážne zdravotné problémy, schudnúť a nabrať stratenú vitalitu. Chemické procesy opísané v knihe, ktoré nastávajú pri konzumácii potravín, sú pomerne zložité, ale keď ich raz pochopíte, zaručene to výrazne posunie váš životný štýl k lepšiemu.

Blízko k  predošlým dvom publikáciám má titul Dukanova diéta v 350 receptoch (Noxi 2013, prel. E. Mader) od praktického lekára Pierra Dukana. Ide o diétu založenú na konzumácii zeleniny a živočíšnych potravín bohatých na bielkoviny. Tieto dve skupiny tvorili výživový základ ľudí pred 50 000 rokmi. Stravovanie je zložené zo 100  potravín (72  živočíšnych bielkovín a 28 druhov zeleniny), ktoré možno konzumovať v akomkoľvek množstve, hodine i spojení. Diéta má štyri jednoduché fázy a tento proces značne uľahčujú recepty obsiahnuté v knihe. Vytknúť v nich môžeme autorovi azda iba to, že používa na prípravu dezertov umelé sladidlo aspartam, ktoré podľa autorov publikácie Doba jedová 1 a 2 (budúci rok vyjde tretí diel) Anny Struneckej a Jiřího Patočku navodzuje pocit hladu a má i ďalšie vedľajšie účinky. Zaujímavé je, že v Dukanovej diéte nenájdete jediný recept, v ktorom sa používa múka. Čo ak však dostanete neprekonateľnú chuť na strapačky s kyslou kapustou? Jana Kozmalová napísala knihu Navarme si Dukana (Evitapress 2013), na základe ktorej si môžete uvariť klasické slovenské jedlá v súlade s Dukanovou diétou.
 

Hoci autor paleo diéty tvrdí, že určiť univerzálnu kalorickú rovnováhu ideálnu pre všetkých ľudí je takmer nemožné, publikácia Varíme proti rakovine od Johannesa F. Coya (Ikar 2013, prel. K. Bobríková) je založená práve na tom. Presné rozpočítanie denného prísunu kalórií umožňuje cielene bojovať proti rakovinovým bunkám. Tiež sa tu nedozviete nič o škodlivosti obilnín. Tie sú tu povolené a glukózu v krvi zvyšuje cukor a škrob. Chorý organizmus nemá takmer žiadnu obranyschopnosť, no správnym zložením stravy sa dá vybudiť. Recepty vyzerajú naozaj chutne a nenáročne, vhodné sú aj pre začiatočníkov. Dominujú v nich ryby a ku všetkému sa podáva zelenina. Treba však počítať s tým, že zloženie sa musí striktne dodržiavať. Prečo? To sa dozviete v stručnom priereze bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálnych látok. Čitateľa autor poučí, kde sa nachádzajú a ako ich zo stravy získa. Ďalej sa dozviete, ako sa v bunkách uvoľňuje privedená energia, aké zásoby si má človek urobiť v špajzi, mrazničke a chladničke. Každá dobrá kuchárka má jasne stanovené zásady, a táto ich má.

Obľúbeným prvkom moderných kuchárok sú tipy: krátke, od ostatného textu farebne a graficky odlíšené „okienka“ obsahujúce zvlášť zaujímavé rady vychádzajúce zo skúseností, ktoré by ste sa inak nedozvedeli, tu sa ich navyše môžete dozvedieť rýchlo a efektívne. Napríklad publikácia Šik varenie pre šik dievčatá od Jennifer Joyceovej (Ikar 2013, prel. M. Ghaniová) je zaujímavá najmä svojím „komiksovým“ dizajnom. Je určená pre ženy, ktoré nemajú veľa času na vystávanie v kuchyni. Autorka ju rozdelila na chuťovky, predjedlá, šaláty, polievky, rýchle večere, víkendové varenie, ľahké dezerty. Takmer ku každému receptu je uvedený tip, ako efektívne ušetriť čas, napríklad ako skladovať uvarené jedlo, kedy je vhodné pokrájať šalát… Ďalší graficky odlíšený prvok s názvom „Dobre vedieť“ obsahuje informácie navyše o výživových hodnotách obsiahnutých v jedle. Recepty sa skladajú zo širokej palety surovín, preto si tu každý niečo nájde.

Do rovnakej kategórie možno zaradiť aj praktickú príručku britskej autorky Esmy Floydovej 1001 malých zázrakov pre zdravú výživu (SPN – Mladé letá, prel. Š. Greňa). Prináša celý rad odporúčaní a  overených tipov o zdravom stravovaní. Ponúka podnety na úpravu stravovacích návykov tak, aby jedlo neuškodilo, ale posilnilo imunitu organizmu. 1001 cenných rád – to sú stručné, výstižné heslá tematicky usporiadané do väčších celkov. Tí, čo neúspešne striedajú diéty, objavia na stránkach príručky inšpirácie, ako si možno bez náročných „obetí“ prekliesniť cestu k zdravému životnému štýlu. Autorka neobišla ani rôzne mýty o niektorých zložkách potravy. Upriamila tiež pozornosť na označenie tovarov, ako je dátum spotreby (napr. v  USA dátum 07/03/2012 znamená 3. júl 2012 a v EÚ 7. marec 2012), geneticky modifikované potraviny, chemikálie, pesticídy… Publikácia Uzdravte sa a  omladnite (Eko-konzult 2013, prel. E. Osvarthová) od Normana W. Walkera je o  zdravom stravovaní, ale svojím štýlom sa nakláňa viac k motivačnej literatúre. Za zásadné autor považuje zbaviť sa zlých návykov, predsudkov a začať premýšľať iným spôsobom. Nekompromisne tu nastavuje zrkadlo každému z nás – tomu, kto fajčí, je tučné jedlá, je chorý na srdce, konzumuje príliš veľa sladkostí, pije sladené nápoje… Nájdete tu množstvo rád na rôzne ochorenia a zdanlivo zanedbateľné ťažkosti, ktoré však majú príčinu najmä v nesprávnom životnom štýle – málo pohybu, málo spánku, zlé kombinácie jedál.

Lepšieho sprievodcu potravinami, ako je kniha Superpotraviny od Jarmily Mandžukovej (Príroda 2013, prel. Ľ. Janeva), azda ani nenájdete. Príjemne prekvapí svojou jednoduchosťou, ale najmä nápadom. Autorka totiž vymedzila každej potravine dvojstranu, v rámci ktorej ponúka to, čo by sme mali nevyhnutne vedieť. Venuje sa rôznym druhom ovocia, zeleniny, obilnín, v menšej miere bylinkám, hubám, riasam a mäsu. Plusom je dodržiavanie jednotnej štruktúry zalomenia strán. Pôvod a využitie konkrétnej suroviny na ľavej strane, nutričné hodnoty v ľavom hornom rohu, skvelé tipy pod ním a recept vždy na pravej strane. Nemusíte tak čítať všetko, len to, čo vás momentálne zaujíma. Získate prehľad o tom, na čo všetko sa dá jedna potravina využiť, aké rôzne produkty vznikajú napríklad z obilnín, pretože ich cudzím názvom (bulgur, tempeh) často nerozumieme. V knihe nájdete množstvo užitočných rád, napríklad, že hovädzí alebo bravčový guláš získa skvelú arómu aj farbu pridaním kúska kvalitnej čokolády.

Jarmila Mandžuková je autorkou ďalších desiatok kuchárskych a motivačných kníh, ale aj kníh o zdravom životnom štýle, chudnutí či prírodnom liečení. V slovenčine jej vyšli tento rok aj knihy Večere. Bleskovky v kuchyniČo nejesť, keď… (obe Príroda 2013). Prvá je vyslovene kuchárkou s množstvom receptov, druhá praktickou „lekárničkou“. Veľká japonská ku­chárka (Vydavateľstvo Fragment 2013, prel. V.  Jakubičková) je na rozdiel od ostatných veľmi úzko špecializovaná, a to najmä z dvoch dôvodov. Jednak používa ingrediencie, ktoré bežne nedostanete kúpiť a príprava týchto jedál je úplne iná ako naša tradičná európska. Autori Tomio Okamura a Mie Krejčíková-Okamura na to však mysleli. Každú nám neznámu surovinu predstavujú obrázkom a stručným popisom a pri príprave receptov si pomáhajú podrobnými fotografiami jednotlivých krokov. Úplný základ japonskej kuchyne je rozmanitá príprava ryže, spracovanie rýb a vývaru z rýb. Autori spolupracujú so špičkovými japonskými kuchárskymi majstrami, napríklad Tadayoshi Ebina z reštaurácie Koishi preslávenej v Brne sa venuje príprave suši už tridsať rokov a pokračuje v tradícii svojho otca, strýka a deda. Dozviete sa, ako správne konzumovať suši a čo na jeho prípravu potrebujete. Existuje totiž nesmierne množstvo druhov tejto pochúťky – napríklad v tvare tradičnej japonskej gule temari, ručne tvarovaný valček ryže s plátkom ryby, klasická natenko plnená rolka… Záver tvorí niekoľko receptov na skvelé koktaily Michaela Trettera, koktailového guru.