Vyhľadávanie
Peter Morvay: Stredoeurópan – Výber z textov
Bratislava: N Press, 2021
Nič lepšie pre publicistu a novinára Petra Morvaya, ale aj pre čitateľov, nemohli jeho kolegovia z Denníka N urobiť, keď sa rozhodli knižne vydať výber z jeho textov – približne 40 článkov, komentárov, analýz a esejí.
V marci 2020 náhle zomrel a odvtedy nám chýba a bude chýbať. Žil a tvoril v Česku, Maďarsku a najmä u nás, medzi nami na Slovensku. Poznával ľudí, spoločnosť, ich dejiny a prítomnosť, myslel na nich spolu s čitateľmi médií v troch stredoeurópskych krajinách.
Editori nazvali knižku jednoducho Stredoeurópan – Výber z textov. To opäť pravdepodobne podnieti nový kruh diskusií o tomto pojme – kto je Stredoeurópan, čo to vlastne znamená? Jeho dlhoročný kolega i šéfredaktor Matúš Kostolný spomína, že Peter Morvay okrem iného rozumel tunajším Maďarom ,,až tak, že mu to mnohí nevedeli odpustiť“. Očakávali a on takisto cítil, že ,,by mal byť s nimi“. Neraz sa však cítili urazení, lebo on vždy hľadal a odhaľoval pravdu, ,,nemôže súhlasiť s klamstvami, podvodmi či trikmi“. ,,Pravda je v tomto viac ako prináležitosť k menšine, ktorá naozaj zažíva ústrky a ľahostajnosť,“ interpretuje ho Kostolný.
V tom je niekde jeho ,,stredoeurópanstvo“: v jeho znalostiach, rozhľadenosti, tolerancii, pochopení, ale aj v nechuti k manipulácii, klamstvu a v jeho schopnosti kritického pohľadu a kultivovaného prejavu. To všetko je vo ,,výbere z textov“ uverejnených v rokoch 1999 – 2020 v českom týždenníku Respekt, slovenskom Domino fóre, v známom maďarskom literárnom a kultúrnom časopise Élet és Irodalom (Život a Literatúra), v denníkoch SME a Denník N.
Vtipne aj vážne
Rad autorových príbehov sa začína nepolitickým, trochu úsmevným rozprávaním o maďarskom Robinovi Hoodovi, ktorý najmä v Budapešti bral bohatým bankám, poštovým úradom a cestovkám, ale nestíhal rozdávať chudobným. Napriek tomu sa stal veľmi populárnym. Išlo o bývalého hokejového brankára Attilu Ambrusa, ktorý v rokoch 1993 až 1999 postupne vylúpil dohromady 27 finančne zaujímavých inštitúcií so ziskom 142 miliónov forintov. Bol nápaditý, raz dokonca prišiel do objektu svojho záujmu v úvodnej fáze lúpeže s kyticou kvetov, inokedy mal masku, ktorá kopírovala tvár policajného dôstojníka veliaceho pátraniu po ňom. Volali ho ,,whiskár“, lebo pred každou akciou ,,blízko vytypovaného miesta si dal panáka svojho obľúbeného nápoja“.
V ankete v tom čase najsledovanejšej maďarskej komerčnej televízie až 72 percent ľudí z 20-tisíc telefonujúcich dúfalo, že ho polícia nedolapí. Morvay v roku 1999 v Respekte napísal, že tieto sympatie ,,výrazne vyjadrujú postkomunistickú a transformačnú frustráciu... niekto sa za nás, ktorí sme pasívnymi obeťami všetkých zmien a dejov, aspoň pomstí, a robí to navyše zábavne“.
Fenomén Orbán
Zážitkom pri čítaní Morvayových textov je zoznamovanie čitateľa s fenoménom Viktor Orbán. Lebo príbeh a aktivity tohto maďarského politika sa už dávno netýkajú len Maďarska, ale dnes vlastne celej Európy vrátane nás. Z mladého liberálneho a revolučného politika z prelomu 80. a 90. rokov minulého storočia sa stal konzervatívny, nacionalistický a autoritársky politik. Pamätám sa, ako Orbán so svojimi kolegami, poslancami za Fidesz, rozhorčene opustili rokovanie maďarského parlamentu, keď išiel hlasovať za ustanovenie výročia Trianonskej dohody ako štátneho sviatku. Protestovali proti tomu, aby sa história v bolestínskej podobe miešala do politiky a stala sa záťažou pre vzťahy so susednými krajinami a národmi. Dnes patrí Orbán medzi nositeľov tradičného maďarského konzervativizmu, príležitostných vlajkonosičov a rozdúchavačov sentimentov nacionalizmu.
Peter Morvay vecne písal o tom, ako voľakedajší obľúbenci finančníka a filantropa Georgea Sorosa urobili z neho úhlavného nepriateľa. Orbán študoval za Sorosovo štipendium v Oxforde, sponzoring miliardára si užíval terajší maďarský prezident János Áder i predseda parlamentu László Kövér, pre ktorého je teraz Soros jedným z ,,hlavných nepriateľov demokracie“, niečo medzi Satanom a Fantomasom... Ich záujmy sa aktuálne šíria aj na juhu Slovenska v najrozličnejších sférach vrátane médií. Morvay napríklad analyzoval, ako Orbánov Fidesz, ktorý už dlho vládne v Maďarsku, ,,veľmi škrie“, že mu zatiaľ nepatrí Új Szó, ,,dnes najvýznamnejší maďarský denník mimo Maďarska“.
Nechýba Trianon
Samozrejme, v Morvayových textoch nemôže chýbať problematika Trianonu, rozpadu uhorského štátu v prvej svetovej vojne a po nej. Pre Slovákov to bola slávnosť – proces vzniku vlastnej štátnosti, pre Maďarov rozpad Uhorska, porážka. Vnímanie bude vždy odlišné. Ako hovorí maďarský historik pôvodom z juhu Slovenska László Szarka v interview Petrovi Morvayovi, bude odlišné aj preto, že ,,... maďarská historiografia a verejnosť dodnes dostatočne nespracovala zodpovednosť maďarskej národnostnej politiky pred rokom 1918 za rozpad historického Uhorska“.
Sila Morvayovej tvorby je v tom, že sa nie bez úspechu usiloval dostať do svojich textov to, čo na rozdiel od Slovenska postrehol v dotyku s publicistikou v Maďarsku aj v Česku: viac uvoľnenosti v jazyku, nadhľad v diskusiách, viac obraznosti, humoru, ale aj viac príkrosti.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval v denníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR v Chorvátsku. Píše najmä o západnom Balkáne. Niekoľko rokov pôsobil v Tlačovej rade SR.
