Vyhľadávanie
Simona Čechová: František z kompostu
Bratislava: Monokel, 2020
Lucia Šukolová: Dážďovky
Bratislava: E. J. Publishing, 2020
V roku 2020 sa dážďovkám náramne darilo – vyšli v knižnej podobe hneď dvakrát! Ako Dážďovky a František z kompostu. Obe knihy sprostredkúvajú faktické informácie, každá svojským spôsobom a s odlišným autorským zámerom.
Autorky Simona Čechová (František z kompostu) a Lucia Šukolová (Dážďovky) sa ideovo zjednotili v základe kníh – dážďovky a ich funkcia v kontexte ekosystému. V ďalšom prístupe k prvotnej idei sa výrazne odklonili. Dominujúcim prvkom týchto titulov je ilustrácia/grafika. Na estetické kvality oboch vydavateľstiev sme zvyknutí (Monokel: Cesta do krajiny draka, Toddler Punk, Takto vidím a i.; E. J. Publishing: Jana, líška a ja či komiksy Čierna oslava, Bežná, Pé Er Dé a Unesení).
Ilustrácie – služba príbehu i edukácii
Čechovej František z konzervy je „kombom“ – autorským a ilustrátorským. Ilustrácia nedopĺňa dej a neodkrýva skryté, ale podčiarkuje ho a vizuálne približuje. Ponúka však množstvo podnetov k uvažovaniu o iných tvoroch, ktoré sa objavujú vo Františkovom okolí. Na ich pozadí vieme vybudovať ďalšie príbehy, rozvinúť tematiku knihy, hľadať súvislosti, a najmä analyzovať ich v kontexte diela či v súvislosti s vlastnou existenciou. Štýl ilustrácie i jej farebnosť zodpovedajú adresátovi vo veku od 3 rokov. Nepôsobia gýčovo.
V knihe Dážďovky sa uplatňujú princípy Montessori techniky, vďaka čomu má kniha pridanú hodnotu. Grafické spracovanie Borisa Meluša využíva princíp čierno-bieleho ladenia, koncipovaného do geometrických tvarov a písmen. Bábätká sú schopné rozoznať iba výrazný farebný kontrast. Kombinácia čiernej a bielej je pri deťoch do 6 mesiacov vítaná, no v ďalšom vývine sa odporúča pridávať farby a stimulovať tak rozvoj zraku. Môže byť však príťažlivá aj pre ďalšie vekové kategórie, pretože vďaka čierno-bielosti nepôsobí kniha zahltene, ale čisto, naviac striktne oddeľuje významovo dôležité časti.
V Dážďovkách sa ilustrácia stáva rovnocennou zložkou textu. Je zároveň edukatívna a obsahovo relevantná. Rozširuje vekové zameranie, pretože stimuluje rôzne vekové skupiny, od najmenších až po deti mladšieho školského veku. Kým bábätká rozoznávajú, staršie deti si prostredníctvom nej môžu rozvíjať jemnú motoriku. Šukolová a Meluš pripravili publikáciu, ktorá vďaka dážďovke učí písať, kresliť, skúmať a zároveň naznačili symbolické presahy.
„Občas sa roztrhnú mraky a začne pršať. Z neba padajú kvapky vody.“ Na strane s týmto textom nájdeme čiarky, ktoré predstavujú dážď, no sú totožné s tým, ako vyzerá dážďovka, tiež majú „bielu bodku“ – hlavičku. A všetci predsa vieme, že dážď je s dážďovkami prepojený (napríklad aj pomenovaním). Presah obsahu vďaka grafike vidíme v prítomnosti písmen. Tie (veľké, malé, tlačené, písané) sa s trochou fantázie menia na pokrútené dážďovky. Alebo aj opačne.
Text Lucie Šukolovej podobne ako text Simony Čechovej sa objavuje na malom priestore. Šukolová ho využíva ako prostriedok na ďalšiu prácu s ilustráciou a ako podporu Montessori techniky. Čechovej kniha je menej faktická. Prostredníctvom stručných cielene zameraných viet rozpráva príbeh dážďovky Františka.
Výnimočnosť v ekosystéme
Hneď v úvode ho spoznávame a súčasne vstupujeme do podstaty deja: „František je veselá dážďovka, no jedna vec ho predsa trápi. Všetci jeho kamaráti sú v niečom dobrí, v niečom vynikajú, len on ešte nevie, čo ho baví. Cíti sa nepotrebný.“ Pomenúva problém jasne a explicitne. (Podobne napríklad kniha Johannes Jensen má pocit, že je iný, v ktorej sa princíp odhalenia tematiky používa už v názve.)
Čítame o Františkovej ceste za sebapoznaním, hľadaním vlastnej užitočnosti a nájdenia toho, čo môže svetu ponúknuť. Čechová hyperbolizuje a stavia Františka do pozície najlepšieho (v jeho prípade najlepšieho v kyprení pôdy a robení cestičiek).
Tu sa odkaz knihy trochu stiera, pretože ak uvažujeme ďalej – musí byť človek, dážďovka alebo ktokoľvek iný najlepší alebo celkom postačuje dobrý. Napriek tomu nám František ukazuje názorný spôsob, ako sa ohliadnuť za seba a vidieť, čo sme dokázali a čo dobré/užitočné sme pre svet urobili.
Kniha je vďaka ostatným postavám komplexnejšia a hoci ich autorka nenechá prehovoriť, uvedomujeme si, že každý, nech robí čokoľvek, má svoje opodstatnenie. Šukolová ambíciu vyššieho odkazu nemá, stavia na iných – edukatívnych kvalitách.
Nadbytočne o komposte
František z kompostu má aj, nazvime ju, „bonusovú časť“. Súbor informácií o komposte, ako sa k nemu správať a dodatočné informácie o dážďovkách. Jej prítomnosť je zrozumiteľná, no narúša koncept knihy a pôsobí nadbytočne. Čitateľsky kniha skončila Františkovým zistením. Autorka síce vybrala zaujímavé fakty a spracovala ich vzhľadom k vekovému zameraniu vhodne, no odporúčala by som túto časť skôr ako celok uverejniť časopisecky alebo z nej vytvoriť samostatnú knihu, ktorej cieľom bude informovať. Kladiem si otázku, aké poslanie mala kniha – učiť o komposte alebo poukázať na fakt, že sme všetci dosť dobrí – v čomkoľvek.
Celkom by však stačilo povedať: gratulujem obom autorkám, jednému grafikovi a ich vydavateľom. Bodka.
Lucia Panáčková (1993)
Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a etickú výchovu na UMB v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí ako dramaturgička v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. Venuje sa recenzovaniu súčasnej slovenskej literatúry, predovšetkým tvorbe pre deti, je autorkou výstav a publikácií venujúcich sa literárnym osobnostiam z banskobystrického regiónu.
