Vyhľadávanie
Vo štvrtok 13. septembra v rámci svojej cesty po Rusku, Čechách a Slovensku navštívil Literárne informačné centrum čínsky spisovateľ Wang Meng, profesor literatúry na čínskej univerzite v provincii Šantung.
Prvú prózu vydal v roku 1953, neskôr nemohol celoštátne publikovať. V nasledujúcom období „politického oteplenia“ v rýchlom slede publikoval mnoho poviedok, esejí a reportáží. V nich sa tematicky vracal k udalostiam ukončenej „kultúrnej revolúcie“ a súčasne reagoval i na problémy vtedajšej Číny. V tomto období začal vo svojej tvorbe používať novú tvorivú metódu „prúd vedomia“ a uviedol ju na čínsku literárnu scénu. Je jedným z najlepších čínskych spisovateľov, v rokoch 1986 – 1989 bol ministrom kultúry, dnes učí na univerzite.
 |
 |
 |
 |
 |
Jeho otec bol univerzitný profesor, vďaka nemu sa zoznámil s literatúrou sveta, s rôznymi náboženstvami, čítal Bibliu. Je fascinovaný fenoménom ukrižovania Krista. Zo západnej literatúry má najbližšie k nemeckej literatúre. Na Slovensku sa Wang Meng chcel zoznámiť s krajinou, umeleckými pamiatkami, predovšetkým gotickými, a so situáciou v súčasnej literatúre.
Na stretnutí sa zúčastnili slovenskí orientalisti a sinológovia zo Slovenskej akadémie vied (Doc. PhDr. Karol Sorby, DrSc.; PhDr. Jozef Marian Gálik, DrSc.; Mgr. Mária Čarnogurská, CSc., Mgr. Martin Slobodník, PhD.), kultúrny radca Veľvyslanectva Čínskej Ľudovej republiky Yu Lei, šéfredaktor vydavateľstva VEDA Emil Borčin a ďalší hostia. Slovenskú spisovateľskú obec zastupovali Dana Podracká, Anton Hykisch, Anton Baláž a Milan Richter.
Hostí privítal riaditeľ LIC Alexander Halvoník, uviedol pána Wang Menga ako významného predstaviteľa čínskej literatúry a kultúry. Hostí stručne oboznámil s činnosťou LIC.
Pán Wang Meng poďakoval LIC a Kabinetu orientalistiky SAV za pozvanie: „Z tvárí každého z vás som vyčítal, že ste veľmi dobrí, uvoľnení a relaxovaní ľudia. Slovensko je krajina, ktorá žije v mieri, ľudia sa tu majú dobre, je to krajina, v ktorej život nie je ťažký. Do vienka ste dostali prekrásnu krajinu – a hoci som na Slovensku prv krát, necítim sa tu osamotený. S pánom Gálikom som sa stretol aj v Pekingu, v Číne boli jeho práce vydané a je v Číne veľmi známy. Pani Anna Doležalová, už zosnulá, preložila niektoré moje knižky do slovenčiny. Obdivujem pani Máriu Čarnogurskú, ktorá do slovenčiny preložila veľké množstvo klasických čínskych diel.
Seba samého považujem v Číne za účastníka čínskej histórie, taktiež za zaznamenávateľa čínskej histórie a autora kníh o čínskej histórii. Keď som bol malý, dostalo sa mi veľa propagandy týkajúcej sa revolúcie a chcel som byť revolucionárom. Keď som mal 14 rokov, vstúpil som do komunistickej strany, to bolo v období, keď som tam vstúpil ilegálne (1948). Mám niekoľko vnukov a vnučiek, ktorí už prekročili vek 14 rokov a oni nerobia nič iné, len sa hrajú počítačové hry. Ja im hovorím: vy sa tu hráte s počítačovými hrami a ja som bol vo vašom veku revolucionár. Je zvláštne, že moji vnuci a vnučky mi dávajú tvrdú odpoveď: keď si bol ty malý, nemal si žiadne hračky – čo iné si mohol robiť, len byť revolucionár... Mám pocit, že je v tom štipka pravdy: Myslím si, že pokiaľ vláda svojej krajiny neposkytne dostatok hračiek a dostatok času na to, aby sa mohli deti hrať, tak tá generácia detí má skutočne právo na to, aby zvrhla túto vládu. Takisto to hovorí o rozdielnosti situácii vtedy a v súčasnosti majú deti celkom iné pocity, sú prirodzenejšie a je dosť detí, ktoré zažívajú to isté, teda majú sa s kým hrať.
V minulosti som bol predsedom komunistického zväzu mládeže a bol som aj ministrom kultúry. Zažil som vo svojom živote aj dlhé, niekoľkoročné obdobie, keď som sa vzdal politického života a venoval som sa fyzickej práci, okopával som zem. V období, keď som sa stal revolucionárom, žil som v Pekingu, ktorý bol okupovaný japonskými vojskami – vždy keď sme stretli japonských vojakov, museli sme skloniť hlavy. Dnes mám 73 rokov a posledných 20 rokov sú najlepšie roky, aké som zažil. Čína sa za týchto 20 rokov vyvíjala najlepšie. Toto nie je len môj osobný názor, je to aj názor amerického veľvyslanca v Čínskej ľudovej republike, pána Stefana Roya, povedal to ešte predo mnou a tvrdí, že 20, resp. vyše 10 rokov, čo sa v Číne v súčasnosti deje, to sú najlepšie roky v celej čínskej histórii. Samozrejme, aj v súčasnosti má Čína veľmi veľa problémov – s ekológiou, s obmedzovaním pôrodnosti, s chudobou v malých čínskych okresoch. Množstvo súčasných čínskych spisovateľov venovalo tejto téme svoje diela. Jednou z najobľúbenejších tém je korupcia a prípady, ktoré vyvolávajú obrovskú zášť a hnev obyvateľstva. Bol by som veľmi rád, keby sme ako spolupracovníci, zaoberajúci sa tým istým, mali možnosť väčšej vzájomne komunikovať.“
Po jeho príhovore nasledovala diskusia prítomných s hosťom – hovorilo sa aj o súčasnej vydavateľskej situácií v Číne, o literárnych vplyvoch Márqueza či o popularite Kunderu.
Rozhovor Dr. Gálika s Wang Mengom prinesie Knižná revue.
Foto: Andrej Matuška ©
