V porovnaní s obrovskými knižnými veľtrhmi, ako sú Book Messe vo Frankfurte, alebo aj pražský
Svět knihy, je bratislavská Bibliotéka iba takou mláčkou popri šírom a nedozernom mori. Ale oplatí
sa do nej ponoriť a nechať sa unášať vlnami písmeniek.
Keď spisovateľ príde na knižný veľtrh a vidí spús-
tu kníh okolo seba, napadne mu: „Načo ešte písať
nejaké ďalšie? Veď je to ako nosiť drevo do lesa.“
„Ale zober si to aj z tej pozitívnej stránky – že
ľudia ešte stále čítajú a že písanie má zmysel,“
snažila sa ma kamarátka z Literárneho informač-
ného centra naviesť na pozitívnu interpretáciu.
Nakoniec, také je aj poslanie LIC: motivovať spi-
sovateľov, aby spisovali.
Štyri dni, počas ktorých mala Bibliotéka otvo-
rené brány, poskytli dosť času na to, aby človek
spoznal všetky knižné novinky aj starinky, pre-
zrel si besedy so spisovateľmi a prípadne si dal aj
obed v závodnej jedálni, a či skôr „táckarni“, ktorý
stojí asi toľko, ako obed v rakúskej reštaurácii.
Nesporným pozitívom Bibliotéky je fakt, že
s termínom jej konania už nekoliduje prítomnosť
divokých zahraničných kolotočových atrakcií
ostro kontrastujúcich s akou-takou snahou vniesť
do industriálneho inchebáckeho areálu aspoň
trochu literárnej kultúry.
Toľko jeden zážitok z minulých ročníkov.
A druhým boli pravidelné nedeľné besedy s hu-
morne naladenými spisovateľmi. Ocitol som sa
v tejto zostave spolu s Tomášom Janovicom či
Kornelom Földvárim, ale spolu s ním zrejme odi-
šiel aj tento formát. A celkovo kus dobrej nálady
a pohody, ktorú vedel vyčariť.
Spev vtákov na veľtrhu
Aj na knižnom veľtrhu ako je Bibliotéka človek
vypozoruje vzopätie módnych vĺn. Lajfstajl, živo-
tospráva, knihy o tom, ako chudnúť, nepribrať,
neumrieť.
Aj na toto všetko nájdeme v mori písmeniek
odpoveď.
Napokon, o písmenká nevyhnutne ani nejde.
Pravidelnou súčasťou Bibliotéky sú expozície
detských alebo logických hier. Bývalému chlap-
covi, ktorým som ešte pred štyridsiatimi rokmi
celkom dokázateľne bol, zaplesá srdce pri pohľade
na čoraz dokonalejšie stavebnice Merkur.
Že v nás prežíva aj záujem o prírodu, potvr-
dilo početné a pozitívne naladené auditórium
na besede s Miroslavom Sanigom, známym to
prírodovedcom, spisovateľom a ospevovateľom
nášho vtáctva. Keď sa povie Saniga, každému sa
v mysli vynorí tetrov hlucháň, no najmä murárik
červenokrídly. Aj laik odrazu vie, že takýto druh
spevavca vôbec existuje. Dokážeme si predstaviť
lepší príklad osvety?
Pán Saniga pridáva príhodu, ako mu po krás-
nom ornitologickom zážitku – pravdaže s mu-
rárikom a tetrovom, ako inak – čírou náhodou
u lekára odmerali tlak.
„Už aj si ľahnite, nehýbte sa,“ zavelila vraj vy-
plašená sestrička pri pohľade na tlakomer, ktorý
vyletel na číslo 240. Ale pacient tvrdil, že je to po
„murárikovi“ normálne.
Z novej knižky Miroslava Sanigu prečítal úryv-
ky herec Alfréd Swan. A Rok v prírode je určite
dobrým tipom na vianočný darček.
Rusko, čítaj, Ukrajina, nevyrušuj
Na návštevníka veľtrhu striehla kde-tu aj ezoteri-
ka, ideológia či politika. Scientológovia a dianeti-
ci z Levíc ponúkajú, že mi odmerajú stres. Aj bez
merania viem, že ho mám zvýšený asi ako Saniga
krvný tlak pri pozorovaní murárika.
Geopolitickú situáciu názorne ilustruje veľko-
rysý ruský stánok hneď pri vstupe do výstavného
priestoru. Read, Russia. Čitáj, Rassíja. Hlasné be-
sedy občas expanzívne prehlušujú okolité akcie,
vrátane LIC-ky.
Hneď oproti sa oveľa tichšie a skromnejšie
prezentuje ukrajinský stánok.
Geopolitickým hlasom hovoria aj publikácie,
napríklad Utajované dejiny USA s veľavravným
podtitulom Skurvená Amerika. Jej autor Karlheinz
Deschner bol známy nemecký historik a tvrdý
kritik cirkvi aj kapitalizmu.
Popri prezentáciách renomovaných autorov,
akými sú Veronika Šikulová, Juraj Červenák či
Daniel Pastirčák, ktorého uviedla Dana Podracká,
zaujali aj sprievodné podujatia zamerané na lite-
rárnu a časopiseckú tvorbu: Polhodinka, počas
ktorej svoju novú koncepciu predviedla Knižná
revue. A vzápätí aj Romboid, nad ktorým, ako re-
ferovala jeho šéfredaktorka Stanislava Repar,
visí existenčný otáznik.
Majk a poklady zo Štiavnice
Patrí zrejme k prízrakom a príznakom doby, že
zatiaľ čo akokoľvek úspešný knižný autor je ešte
vždy „jedným z ľudu“, celebrita mega formátu, ako
je Majk Spirit, potrebuje aj na knižnom veľtrhu
ochranku. Urastené a vyholené gorily sa v kniž-
nom svete vynímali asi ako tepláky v národnom
divadle.
Oázou pokoja a kvality boli stánky osvedče-
ných vydavateľov, ako Slovart alebo Albatros,
dokonca aj Slovenská akadémia vied zaujala
pútavými titulmi.
Liblingom podujatia bol Antikvariátik z Ban-
skej Štiavnice. Zacnelo sa vám po detskej knižke
riekaniek, ktoré ilustroval Ľudovít Fulla? Alebo
po Péťovi a vlkovi, ktorého si pamätáme z hudob-
nej výchovy? Všetko v Antikvariátiku nájdeme,
podobne ako historické mapy, na ktoré by nesta-
čila ani naša výplata.
Ale posolstvo Bibliotéky je jednoznačné: beh
dejín ovplyvňuje povrchnosť a rýchlosť internetu,
no napriek tomu nás stále bavia písmenká vytla-
čené na papieri. A diskusia či výmena názorov
prostredníctvom knižiek je nepochybne pocti-
vejšia, než debaty na internete a na sociálnych
sieťach. Akékoľvek dielo, hoci aj pamfl etistické,
písané na komerčnú objednávku a či pod tlakom
grafomanstva, je predsa len výsledkom autorovho
presvedčenia. Alebo nesie prinajmenšom aspoň
jeho stopu. Navyše je knižné dielo certifi kované
ostatnými spolupracovníkmi a vydavateľom.
To isté, teda aspoň trochu samostatného mys-
lenia, sa potom očakáva aj od čitateľa.
Preto, hoci existujú aj knihy hlúpe, alebo nebez-
pečné, vo všeobecnosti knižný svet predstavuje
ušľachtilú pevninu istoty v internetovej neistote.
Napriek nedostatkom či zvláštnostiam, ktoré jej
možno vytknúť, potvrdila Bibliotéka to hlavné:
Číta sa, píše sa. A to je dobre.
