Čítanie v dobe skrolovania

Booktube, bookstagram, booktok, knižné podcasty a blogy, periodiká, televízne aj rozhlasové relácie, edičné plány, vitríny kníhkupectiev, antikvariátov či knižníc. Čitateľské komunity naprieč sociálnymi sieťami či streamovacími službami ako Spotify knižnú ponuku týchto platforiem reflektujú a zároveň na nich participujú. Fanúšikovia, nadšenci a horliví čitatelia predstavujú konzumentov, ale aj producentov obsahu úzko súvisiaceho s literatúrou, ktorí si môžu získať vlastné väčšie či menšie publikum. S čítaním a konkrétnejšie s tým úzko spojeným aktívnym a pravidelným postovaním na siete však môže prichádzať aj stres, úzkosti, pocity viny či roztržitosti.

Osobné výzvy, krízy, tipy ako čítať viac

Knižné wrap-upy a hauly, čitateľské videodenníky, fotky pekne naaranžovaných kníh s teplým nápojom, kvetmi či jedlom, 15-sekundové vtipné reelsy zobrazujúce čitateľov s ich bežnými strasťami, s kopou neprečítaných kníh a večným kupovaním nových titulov, tiktokové krátke videá knihomoľov, ktorí si dávajú čitateľské výzvy či ukazujú tipy na novinky od romantických románov po fantasy a mnoho iných konceptov zápasí o používateľovu priazeň. Diverzita a kvantita knižného obsahu môžu pre sledovateľov a tvorcov znamenať prínos, no obojsmerná komunikácia: konzumovať – tvoriť a publikovať príspevky môže vytvárať v používateľovi isté napätie. V článku Jany Benediktovej Češi po čtení sahají méně než před pěti lety, ale pořád dost Jiří Trávniček (literárny vedec zaoberajúci sa českou čitateľskou kultúrou) tvrdí, že „dnešný čitateľ nie je taký trpezlivý ako čitateľ pred dvadsiatimi piatimi rokmi, pretože je rozmaznaný veľkou ponukou knižiek. Knihy sa o neho uchádzajú a on to veľmi dobre vie, takže prečíta pár stránok – a potom uvidí.“ Problémy s čítaním spojeným s množstvom dostupných titulov nepočuť iba z odborných kruhov, ale aj priamo z čitateľskej komunity, ktorá sa s nimi pokúša vyrovnať rôznymi spôsobmi.

Na jednej strane sa čitatelia obracajú na knižných influencerov a ich tipy (v slovenských internetových vodách je to Jana Šlinská, ktorú sleduje na Instagrame viac ako 19-tisíc používateľov), prípadne na ich konkrétne rady, akým spôsobom prečítať viac kníh. Jednou z nich je napríklad Lucie Zelinková s viac ako 106-tisícčlennou fanúšikovskou základňou. Instagramový profil českej influencerky obsahuje aj sériu krátkych videí, v ktorých radí sledovateľom nasledovné: počúvať hudbu, vnímať čítanie ako oddychovú aktivitu a nie ako činnosť, do ktorej sa človek núti, používať čítačku, sledovať tipy na čítanie na sieťach, počúvať audioknihy, odložiť knihu, ktorá čitateľa nebaví, nedávať si výzvy na goodreads.com (na stránke si má používateľ zvoliť na začiatku roka počet kníh, ktorý chce prečítať do jeho konca) a podobne.

Na druhej strane sa používatelia pokúšajú frustráciu z neschopnosti prečítať väčšie množstvo kníh v priebehu dlhšieho časového horizontu (nazývajúc ju „knižnou krízou“) riešiť ďalším hľadaním rád, ako sa jej zbaviť. V podcaste Knihokec Adriány Moré (časť Ako zatočiť s knižnou krízou) sa autorka pokúša nájsť „recept na čitateľskú krízu“ v domácej bookstagramovej komunite. Tipy sa tu skôr opakujú s vyššie spomínanými možnosťami alebo sa jemne obmieňajú (nenútiť sa do čítania, zmeniť preferovaný žáner, robiť inú voľnočasovú aktivitu, čítať obľúbenú knihu, čítať e-knihu / počúvať audioknihu alebo sa poradiť s ostatnými čitateľmi). Tému „krízy“ rozvíjajú aj Simona Beňová a Marianna Barčíková v podcaste Dve hejterky bez záruky (časť O knižných dovolenkách). V ňom popisujú aj to, ako každoročná goodreads výzva vplýva na tempo ich čítania.

Rozpor tu vzniká medzi snahou čítať desiatky kníh, napĺňať vlastné vytýčené „skóre“, písať o tituloch na blog, publikovať príspevky na sociálnych sieťach a tlakom, ktorý pociťuje čitateľ. Ten nadobúda pocit viny, keď jeho očakávania narazia na realizáciu. Moderátorky ďalej poukazujú na to, že „čím viac nových zahraničných kníh čítaš, tým si zaujímavejšia, lebo dokážeš sledovateľom ponúknuť originálny kontent“. Rýchlosť publikovania príspevkov o knihách v komunite bookstagramu a nápor na schopnosť stať sa rýchlym a hlavne relevantným tu potom môže ústiť do pasivity, nespokojnosti a nechuti čítať.

Tento stav reflektujú a ďalej rozvíjajú aj Roman Tsivkin a Robert Fay vo Feeling Bookish Podcast (časť Anxiety & the Reading Life). V diskusii otvárajú otázky, ktoré zastrešujú viaceré obavy čitateľov: Mám čítať inú knihu než tú, ktorú mám práve rozčítanú? Mal by som uprednostniť viac klasickej literatúry namiesto súčasnej beletrie? Je problém, že čítam viacero kníh naraz? Opúšťam knihy príliš často? Ničia moje online aktivity moju pozornosť a nútia ma žiarliť na ostatných a ich úžasné čitateľské návyky? Nákup stále nových kusov (alebo tých starších z antikvariátov) do domácej knižnice či presun z jedného nedočítaného titulu na druhý tak signalizujú to, čo je momentálne esenciálne na sieťach, teda túžbu po rýchlom prísune nového obsahu.

Neohraničené, nekonečné a lákavé

Vedkyňa Maryanne Wolfová v knihe Reader, Come Home píše, že priemerný človek v Spojených štátoch prečíta z obrazovky denne toľko slov, koľko ich obsahuje niekoľko románov. Nejde však o súvislé a sústredené čítanie, ale o sprostredkované, útržkovité informácie, ktoré môžu dosahovať približnú hodnotu 34 gigabitov. Neustály presun z jedného textu na druhý tak podľa nej ústi do momentu, že „svojím prostredím sa nechávame neustále vyrušovať (...). Nevidíme sa a nepočujeme sa rovnako kvalitnou pozornosťou ako kedysi, pretože toho vidíme a počujeme príliš mnoho. Časom si na to zvykneme a chceme viac.” Neurovedec Daniel Levitin v publikácii The Organized Mind: Thinking Straight in the Age of Information Overload zase rozvíja s aspektom straty fokusu spojený multitasking. Ten „vytvára slučku spätnej väzby závislosti na dopamíne, ktorý účinným spôsobom odmeňuje mozog za to, že sa prestáva sústrediť a neustále vyhľadáva nové vonkajšie podnety”. Príjemca je tak v stave hyperpozornosti s vysokým príjmom nových stimulov.

Situácii nijako nepomáha ani fakt, že sa čitateľ pri pohybe v digitálnom priestore ocitá vo svete jedinej, no nekonečnej stránky. Prst nekonvertuje, nepretáča stránky, ale vedie, skroluje, horizontálny pohyb strieda vertikálny pohyb. Zároveň do tohto kontextu vstupuje aj to, že texty a ich čítanie online môžu meniť úlohu používateľa. Ako píše vedkyňa Naomi Baronová v knihe Words Onscreen: The Fate of Reading in a Digital World, digitálne texty nás skôr upriamujú do úlohy návštevníka, než do majiteľa textu (napríklad na platforme e-knihy). Prístup čitateľa sa tu v rámci digitálneho a fyzického vlastníctva akoby preskupuje medzi možnosťou mať pod svojou kontrolou fyzické materiály, ale aj vlastniť digitálne materiály, ktoré si „žijú vlastným nespútaným životom” online a ich vlastníctvo je pohyblivé, neohraničené a nestále (ako príklad môže slúžiť funkcia prenajať si za zlomok celkovej sumy knihu na Amazone). Vzniká teda otázka, ako z tohto lákavého dopamínového kruhu von.

Kanadská booktuberka Ariel Bissetová (jej kanál na Youtube dosahuje hranicu 304-tisíc sledovateľov) vo videu I took a week off social media!! potvrdzuje Wolfovej tézu. Úmysel založiť si youtubový kanál ako platformu pre voľné debaty o knihách s inými čitateľmi považuje za priaznivý krok. Bissetová napríklad spomína, že nadviazala nové priateľstvá, z youtubovej komunity sa dozvedela o nových knihách a autoroch, rozličných formách nákupu titulov, knižnom priemysle či o tom, aké dôležité je podporiť nezávislé kníhkupectvá. Postupne však priznáva, že tvorba videí (a fakt, že má smartfón) sa stala kľúčovým faktorom zmeny jej čitateľských návykov. Knihu vystriedal počas voľných chvíľ mobil s permanentným klikaním na vyskakujúce notifikácie. Na záver videa booktuberka konštatuje, že si neprekvapivo „detoxom” od sociálnych sietí vytvorila opätovne návyk sústredenejšieho a pravidelného čítania. Na Youtube nie je jediná. Mnohí tvorcovia (nielen čitatelia ako takí) si dávajú pauzu od sietí, či už ide o týždeň, mesiac, polrok alebo rok. Bissetovej prinieslo „odpojenie sa” väčší počet prečítaných kníh v priebehu týždňa, iní zase hovoria o zvýšenej produktivite, poklese frustrácie z porovnávania sa s ostatnými či naplnení potreby po mentálnom priestore.

Uverejňovať príspevky o knihách, srdiečkovať, lajkovať, zdieľať, robiť či pozerať krátke videá, konzumovať neustále tipy na čítanie skrolujúc bookstagram a booktok, pozerajúc booktube či počúvajúc podcasty môže poukazovať na to, že čitatelia spadli do návyku byť atakovaní a zabávaní knižným kontentom s cieľom nenudiť sa, stačiť všetkým ostatným a nebyť pozadu. No z radov čitateľských komunít čoraz intenzívnejšie cítiť, že sa s touto zmenou návyku, ktorú priniesli siete, pokúšajú vyrovnať buď samotnou diskusiou medzi sebou alebo postupným odpojením sa s cieľom „naučiť sa” opätovne čítať bez neustáleho vyrušovania.

Lenka Macsaliová (1989)

Videorecenzentka, videoesejistka. Vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala na Ústave slovenskej literatúry SAV, kde sa venovala prejavom allohistory v domácej literatúre 60. a 70. rokov 20. storočia a čítaniu a reflexie kníh na sociálnych sieťach.

Foto: Chris Bordáč