Potešiteľnou správou je, že o beletriu má čoraz hlbší záujem tretina respondentov


Slovenskí čitatelia najviac na knihe zaujíma atraktivita prostredia, osudy postáv, na treťom mieste je to výnimočnosť príbehu, ďalej posolstvo, umelecké spracovanie a vlastné názory autora. Na prvom mieste ako dôvod čítania uvádzajú relax, potom je to vzdelávacia funkcia, únik, a až na štvrtom mieste sú estetické potreby. V motivácii teda prevažuje zábava a poučenie.
Keby sa naplnili katastrofické vízie zo začiatku deväťdesiatych rokov, Slovensko by dnes bolo krajinou analfabetov. S koncom socializmu mal prísť koniec záujmu o pôvodnú literatúru a kníhkupectvá sa mali zmeniť na butiky. Literárny Armageddon sa však nekonal. Náklad jednotlivých titulov síce rapídne klesol, ale ich počet je nepreberný a kníhkupectiev existuje azda ešte viac ako pred revolúciou. A čitatelia? Tí, ktorých vzťah ku knihám bol vlažný, ich kupovať prestali, tých druhých neodradí ani zvýšená DPH. Kto sú čitatelia a nečitatelia sa prostredníctvom výskumu čítania na Slovensku pokúsili načrtnúť Pavol Rankov a Peter Valček.
Sociologický výskum uskutočnilo Literárne informačné centrum spolu s Národným osvetovým centrom v júni na vzorke takmer tisícpäťsto respondentov. Od utorka sa môže zoznámiť s jeho komplexnou interpretáciou už aj širšia verejnosť.

Čítať ešte vieme
Potešiteľnou správou je, že o beletriu má stále hlbší záujem (potrebu čítať denne alebo aspoň raz do mesiaca) tretina respondentov, denne číta beletriu 8,9 percenta oslovených. Autori výskumu považujú za pomerne povzbudzujúce, že spolu s tými, ktorí beletriu čítajú raz za štvrť roka až raz za rok (takmer 28 percent) sa k beletrii dostane až 65 percent respondentov.
Ako protipól čítania beletrie zvolili autori výskumu čítanie odbornej alebo vedeckej literatúry. Zloženie tejto vrstvy čitateľov je veľmi podobné štruktúre čitateľov beletrie (každý alebo takmer každý deň číta odbornú literatúru 12 percent a aspoň raz ročne 62 percent respondentov). Odlišná je však motivácia týchto dvoch foriem čítania. Kým čítanie beletrie je založené na interpretácii a imaginácii textu, záujem o odborný text súvisí s výkonom povolania čitateľa. Ľudia so vzťahom k literatúre venujú všeobecne viac pozornosti aj iným tlačeným médiám, ako sú denníky, týždenníky či mesačníky, a dokonca aj reklamné tlačoviny.

Kto a prečo
Čítanie sa vo výskume ukázalo ako demokratická kultúrna aktivita, pretože zasahuje všetky sociálne skupiny obyvateľstva. Dvakrát častejšie ako muži berú do rúk krásnu literatúru ženy, medzi mužmi je zároveň dvakrát toľko nečitateľov ako medzi ženami. Najväčšie zastúpenie každodenných čitateľov je medzi ľuďmi staršími ako 60 rokov, zároveň je ale medzi nimi aj najviac nečitateľov, takže v tejto vekovej skupine je situácia najvyhrotenejšia. Najviac každodenných čitateľov je medzi ľuďmi vo veku 18-29 rokov, čo je pomerne dobrá vizitka ponovembrového obdobia, keď sa z väčšej časti formoval ich vzťah k literatúre. Ostrá hranica v čítaní sa nachádza medzi ľuďmi so základným a učňovským vzdelaním, ktorí čítajú menej ako ľudia so stredoškolským (ktorí dokonca čítajú najviac) a vysokoškolským vzdelaním.
Slovenskí čitatelia najviac na knihe zaujíma atraktivita prostredia, osudy postáv, na treťom mieste je to výnimočnosť príbehu, ďalej posolstvo, umelecké spracovanie a vlastné názory autora. Na prvom mieste ako dôvod čítania uvádzajú relax, potom je to vzdelávacia funkcia, únik (zabudnutie na každodenné potreby), a až na štvrtom mieste sú estetické potreby. V motivácii teda prevažuje zábava a poučenie.
Vzťah k čítaniu, ktoré je súčasťou vyučovania na základných i stredných školách, je pravdepodobne predobrazom nasledujúceho čitateľského vývinu človeka. V skupine každodenných čitateľov k nemu uvádza kladný vzťah až 72,5 percenta oslovených. Najhoršie hodnotia povinné čítanie tí, ktorí nečítajú vôbec alebo takmer vôbec (z tejto skupiny hodnotí povinné čítanie kladne len 15,8 percenta respondentov). Pri interpretácii týchto výsledkov sa však nevyhnutne prelína príčina s následkom. Nízka frekvencia čítania zrejme nie je dôvodom ani výsledkom vzťahu k literatúre. Autori správy považujú za príčinu intelektuálne a emocionálne danosti čitateľa či jeho rodinné a vrstovnícke prostredie.

Overená kvalita
Od čitateľových potrieb a záujmov sa odvíjajú aj čitateľské preferencie. V júnovom výskume uviedli čitatelia ako naposledy prečítané knihy Rowlingovej Harryho Pottera, Dobšinského Slovenské ľudové rozprávky a Satinského Čučoriedkáreň. Čítanie ako masovú kultúrnu aktivitu prevádza čitateľ jednotlivo, preto sa nemožno čudovať, že tituly, ktoré čitatelia uviedli, sú značne diverzifikované. Okrem najaktuálnejších bestsellerov je v zozname klasika, svetová moderna, ale aj veľa domácich diel, ktoré v minulosti patrili do povinného čítania.
"Ak sme pred niekoľkými rokmi hovorili, že Keleová-Vasilková je akousi slovenskou Steelovou, dnes môžeme povedať, že Steelová je akousi anglo-americkou Keleovou-Vasilkovou," glosoval ešte v auguste jedno z priebežných zistení výskumu Pavol Rankov. Polovica priaznivcov slovenskej beletrie uviedla, že naposledy čítali nejaký titul od Táne Keleovej-Vasilkovej. Za ňou nasledujú Steelová, Cook a Satinský. Prekvapujúcim zistením je pomerne vysoká frekvencia čítania Dobšinského rozprávok a Saint-Exupéryho Malého princa medzi dospelými čitateľmi.

Naše si nedáme
Pomerne priaznivo hodnotia čitatelia krásnej literatúry domácu tvorbu. Tretina čitateľov sa nazdáva, že slovenská literatúra výrazne, resp. mierne zaostáva za svetovou tvorbou, tri percentá si myslia, že svetovú tvorbu prevyšuje, ale pozoruhodných 45,4 percenta si myslí, že sa minimálne vyrovná svetovej literatúre.
Slovenskú literatúru podľa výskumu nečítajú najmä tí, ktorí čítajú len veľmi málo. Najhoršie hodnotia slovenskú literatúru najmladší respondenti, vzťah k nej sa zlepšuje vekom. Vcelku platí, že čím ľudia všeobecne viac čítajú krásnu literatúru, tým vyššie hodnotia slovenskú literatúru v porovnaní so svetovou, čo je šanca pre domácich autor naplniť očakávania, ktoré sú na nich kladené. Pri súčasnom stave na knižnom trhu im treba popriať šťastnú ruku na vydavateľa, ktorý ich knihu nepochová, ale dokáže ju spropagovať a dostať do zorného poľa zákazníkov.

Keď čitateľ nevydrží...
Viac ako polovica čitateľov (56,5 percenta) uviedla, že má vždy rozčítanú len jednu knihu a takmer taká istá časť (51,3 percenta) číta knihy vždy od začiatku do konca. To, či čitateľ dočíta knihu do konca závisí najmä od momentálneho záujmu, lakonického vzťahu k nej či náročnosti. Počet čitateľov, ktorí knihu často nedočítajú, klesá s rastúcim vekom čitateľov.
S problémom záujmu súvisí aj otázka, ktoré knihy respondentov v poslednom čase sklamali. Ich zoznam čiastočne odráža zoznam titulov, ktoré respondenti čítali naposledy. Motívov, pre ktoré nedočítali Hellerovu Hlavu XXII, Tolkienovho Pána prsteňov či Jilemnického Pole neorané môže byť niekoľko. Čitateľ mohol mať príliš vysoké očakávania (podporené reklamou), nie je schopný dielo pochopiť, prípadne mu nevyhovuje žáner knihy.

Noviny a internet
Na rozdiel od beletrie či odbornej literatúry sa o periodickú tlač zaujíma takmer deväťdesiat percent občanov. Ako komplexnú informáciu o kultúrno-civilizačnom prostredí však periodickú tlač vníma len štvrtina obyvateľstva. Pätnásť percent čitateľov sa orientuje najmä na rubriky, takmer tridsať percent číta denníky diferencovane - na základe titulku a zvedavosti, ktorú vyvoláva. Viac ako štvrtina opýtaných uvádza ako hlavný predmet svojho záujmu vnútornú politiku, kým na zahraničnú politiku sú prednostne zvedavé len dve percentá čitateľov periodík. Tento nepomer zrejme spôsobuje deficit presvedčivého hodnotenia, ktoré čitatelia považujú za dôležité.
Výsledky používanosti internetu opakujú staršie zistenia. Používanie počítača a internetu s rastúcim vekom a znižujúcim sa vzdelaním klesá. Najčastejším druhom vyhľadávaných informácií sú odborné informácie, dôležité pre štúdium a zamestnanie. Vnútropolitické a zahraničnopolitické spravodajstvo na internete sledujú väčšinou tí, ktorí ho sledujú aj v dennej tlači.

Nová hrozba
V súčasnosti je vo vyspelých krajinách analfabetizmus veľmi vzácny. Za oveľa významnejší odborníci považujú fakt, že množstvo detí nie je schopných prečítaný text správne interpretovať. Autori výskumu čítania sa pomocou metódy fokusovej skupiny pokúsili zodpovedať aj na otázky súvisiace s týmto problémom.
Krátkodobá pamäť čitateľov (študentov stredných škôl) sa najlepšie prejavila v beletristickom texte. Viac ako osemdesiat percent respondentov si zapamätalo meno vedľajšej postavy z predloženého textu a jej vzťah k postave hlavnej. Pri odbornom texte tento podiel klesol o dvadsať percent. Ako slabá sa ukázala byť schopnosť analytickej pamäte. Necelá tretina čitateľov dokázala správne zinterpretovať úryvok z barokovej encyklopédie o postavení dvoch slovenských miest. Ešte horšie dopadla dátová pamäť respondentov - testovaná schopnosťou získať z dvoch v texte izolovaných číselných údajov pomocou výpočtu údaj tretí. Ten správne určilo len 13,2 percenta čitateľov, o niečo viac odpovedalo "neviem" a sedem z desiatich respondentov výsledok len tipovalo.

 

Tomáš Gális, Ján Gregor

(HN, príl. Civilizácia  23. 1. 2004)