Jorge Luis Borges veril, že všetky príbehy sú len rôznymi variáciami štyroch základných príbehov. Jedným z nich je aj príbeh o obliehaní mesta. V prenesenom zmysle slova k nemu môžeme zaradiť aj román Ulysses od Jamesa Joycea či Istanbul – spomienky na mesto od Orhana Pamuka. Prvá kniha umožňuje mestu vstup do textu na úrovni naratívnych techník a druhá nás privádza do priestoru, kde sa mesto otvára svojej vlastnej pamäti. V literatúre však popri skutočných mestách existujú aj tie fiktívne. K najznámejším patrí napríklad Macondo, dejisko väčšiny románov Gabriela Garcíu Márqueza, a okrem neho je možné nájsť aj stovky iných. Medzi knihami, ktoré tieto mestá mapujú, vynikajú Neviditeľné mestá od Itala Calvina.

Calvino opisuje päťdesiatpäť imaginárnych miest, o ktorých rozpráva Marco Polo po návrate zo svojich ciest Kublajchánovi, panovníkovi Mongolov. Autor ich delí do jedenástich skupín podľa pamäti, túžby, znakov, výmeny, mien a podobne. Viac než cestopis pripomínajú depozitár možných priestorov fiktívnych alebo neviditeľných miest. A síce ani jedno z nich Calvino neopísal komplexne, všetky sú vystavané na fragmentoch pamäti, túžby, sna a ako celok stoja v protiklade k jednotvárnym mestám súčasnosti.

Kniha Itala Calvina však odkazuje na inú knihu, konkrétne na Milión, cestopis Marca Pola, ktorý sa mi dostal do rúk až oveľa neskôr, v tom čase som sa otázkou mesta v literatúre už nezaoberal. Nikdy nezabudnem na to popoludnie, keď som vyšiel s touto knihou v ruke z jedného mimoriadne dobrého antikvariátu v jednom ošumelom pohraničnom meste na Morave. Práve som zmeškal vlak do Krakova, a tak som si sadol do čakárne a s očakávaním som otvoril knihu, ktorá popisuje cestu začínajúcu v roku 1261. Kým prišiel ďalší vlak, bol som v meste Kobinan, kde sa vyrábajú veľké a krásne zrkadlá z najjemnejšej ocele a kde lekári dokážu vyliečiť slepotu a iné očné choroby. Počuli ste o ňom?