Spomienky na detské knihy sa nám v dospelosti zvyčajne vynárajú náhodou. Pri návšteve u rodičov, keď si z našich detských kníh vyberáme tie, ktoré budeme čítať vlastným deťom, alebo nás dávno zabudnuté meno či ilustrácia osloví v kníhkupectve, prípadne v antikvariáte. Zvláštnosťou týchto kníh je, že ich opakované čítanie vyvoláva takmer vždy zmes spomienok a nových pocitov. Akoby toto opätovné čítanie potvrdzovalo známu pravdu, že človek nevstúpi dvakrát do tej istej rieky.

Nedávno mi poskočilo srdce, keď sa mi dostala do rúk reedícia knihy, ktorú som mal ako dieťa mimoriadne rád. Mala originálne grafické spracovanie a nový vydavateľ mu zostal verný. Ani v textoch sa nezmenilo nič okrem jediného, názvu.

To predsa nič nie je, poviete si, ale pri knihe Ne/Ukradni tri vajcia (Vydavateľstvo Slovart) od Tomáša Janovica a Mariána Vaneka to stojí za pozornosť. Mám z nej tri exempláre. Prvý je pôvodný z roku 1968, kúpili mi ho rodičia, keď ešte neboli mojimi rodičmi, pred tým, ako som sa narodil, a pôvodne ani nebol môj. Druhý som si kúpil v antikvariáte ako vysokoškolák. Pri pohľade na Vanekove ilustrácie som nedokázal odolať, hoci kniha stála štvornásobok pôvodnej ceny. Tretí exemplár, ten s upraveným názvom, som získal nedávno v redakcii časopisu, do ktorého píšem tento stĺpček. Okamžite mi do očí udrelo stratené „Ne“ z názvu knihy. Namiesto biblického Neukradni na mňa civelo obyčajné Ukradni. V jednej správičke z prezentácie knihy som sa dočítal, že za socializmu by titul Ukradni tri vajcia neprešiel. Možno je to tak, ale mne to pripomenulo čosi iné. V knihe Vincenta Descombesa o francúzskej filozofii nazvanej Rovnaké a iné sa nachádza úmyselná tlačová chyba. Na jej začiatku nájdeme dve takmer identické strany, no na druhej z nich je malým písmom uvedené: Táto stránka je reprodukciou predchádzajúcej. Akokoľvek iná, je rovnaká.