Vyhľadávanie
Příběh O / Návrat do Roissy (Pauline Réageová) sa mi za posledný mesiac dostal do rúk dvakrát, a tak mi nedá o ňom nenapísať. Prvýkrát to bolo na spiatočnej ceste z Krakova, keď som si v antikvariáte kúpil grafickú verziu románu od legendárneho Guida Crepaxa. A druhýkrát v Prahe, v kníhkupectve U Fišera, kde som kúpil jeho nové české vydanie (Host 2013). Dve verzie jedného príbehu sa, samozrejme, od seba líšia, pokúsim sa však za týmto rozdielom vidieť viac, než len odlišné spôsoby prístupu k zobrazovaniu erotickej túžby. Pokúsim sa uvažovať o grafickej verzii Příběhu O ako o interpretácii.
Podľa Rolanda Barthesa je erotickým nástrojom „O“ ucho a toto tvrdenie potvrdzuje aj mimoriadne výstižný predslov k románu od Jeana Paulhana. V komiksovej interpretácii Příběhu O Guida Crepaxa je však ucho nahradené okom. Slová sú v jeho ponímaní kódom, ktorého význam dešifruje až pohľad. Preto tie zákazy priamych pohľadov, pásky cez oči a masky zvierat. Zavreté oči symbolizujú nemotu. Vo chvíli, keď sa rodí erotizmus, sú oči doširoka otvorené. Práve prepojenie slova s pohľadom je pre erotickú literatúru kľúčové. V ich vzájomnom prieniku sa ukazuje spoločná hranica jazyka a obrazu, hranica, ktorá sa nedá zrušiť, a napriek tomu je potrebné neustále ju prekračovať. Problém tohto napätia je signifikantne zobrazený aj vo filme Stanleyho Kubricka s oxymoronickým názvom Eyes Wide Shut, čiže Oči doširoka zatvorené (u nás prekladané ako Spaľujúca vášeň). Film je natočený na motívy Snovej novely Arthura Schnitzlera. Vrcholnou erotickou scénou však nie je návšteva zámku plného žien ochotných plniť akékoľvek erotické predstavy, scéna podobná tej z Příběhu O, ale rozprávanie manželky o svojich erotických snoch. Ak nám Crepaxove stvárnenie hovorí, že slová bez obrazov sú nemé, Kubrickov film nám ukazuje druhú stranu tej istej mince: obrazy bez slov sú slepé.
