Článok [13]

...z mnohých zím je táto najkrajšia. Aj preto, že sme sa stiahli do Suchej doliny. Je tam aj Dolinka 4 skalných hrncov spomenutá v Pomlčke, svätyňa posledných Keltov v Liptove a letná kolíbka Sama Bohdana Hroboňa. Pešo i na bežkách sme tam. O 13.30 pukajú cencúle a lietajú vzduchom. Dôležité je aj to, že je bližšia než Tichá i Kôprová, a bez poplatku za parkovanie.

Do konca februára zahynulo v Tatrách 5 Čechov. Prečo v Tatrách hynú Česi? Napríklad v tej doline PARICHVOST, kde sme boli spolu na prechádzke (a máme videozáznam!) zahynuli v januári dvaja majstri sveta v raftingu – pri zostupe. Nie je to nič

milé vidieť ich potom v sieti pod helikoptérou. Títo zaplatili aj pokutu 500,--Sk za vstup do uzavretej doliny, ale nedali si povedať. Záchrancovia prišli rýchlo, a predsa neskoro. Batohy mali na prsiach zapnuté, ba aj lyžiarske palice v pútkach na rukách. Zostupovali po vlastných stopách, lenže sneh zmenil popoludní svoje vlastnosti.

Kamaráde, písal si mi, ako ste stáli autom na diaľnici zo 2 hodiny. Vyzerá to nevinne. Lenže aj vlastnosti času (ba aj vlastnosti vášne) sa menia.

Pokiaľ ide o “básne” – je ticho. Snáď sa koncom apríla stretneme – ako hovorí Kali K. Bagala. Bolo by to fajn – sympózium v aute. Vari už bude štyridsať rokov, čo sme sa

Potešil ma P. Zajac aj článkom Stopou anjelov je smiech! Pretože vedel vytvoriť kontext pre Altu Vášovú.

A stále intenzívne myslím na nášho kamaráta I.Š. “Robiť romboid”! Kristepane!

(Hovorí sa teraz: “čeliť niečomu”.) Teda čeliť ignorácii.

...včera som uvádzal čítanie Róberta Gála “Znaky a príznaky”, 36 roč. syna Fedora Gála, prišiel z Prahy, rozpálený a výborný. Texty “dokumentoval” hudbou Johna Zorna.

Pred čítačkou som sa ho jemne spýtal, prečo (podľa neho) v Tatrách hynú Česi. Bolo to o 15.50 hod. Chlapec na to ešte nikdy nemyslel, preto som to nechal bez odpovede. Lež po návrate domov prišla správa, že zahynul ďalší “turista” (o 16.00 hod.)

Myslím, že keby som aj napísal ľahký článok s názvom Prečo v Tatrách hynú ľudia – menovite Česi, neovplyvnilo by to ich hynutie. Skôr by sa ich to dotklo ako Čechov. Hynú aj Poliaci, ale z iných dôvodov. Ich vzťah k Tatrám je iný.

Do staršej štruktúry vlastností Čechov pribudol nový motív: adrenalínový šport. Čistá “umelina”. Pre nás, čo tu žijeme, to znamená – musíme sa pozerať vecne na mŕtvych. Vykopať ich z lavíny, previesť v sieťach na popradské letisko a ukladať ich tam pred odvozom. Zinkasovať poplatky za služby.

Ale ani Česi nie sú na takýto prístup pripravení! “TATRY im zabili syna – a mali by ešte za to platiť!?” Tak sa téma roztvára do šírky a vymyká sa pojmom.

Je tu len jeden prípad ( z minulého roku ) – ktorý je ako-tak nádejný: chlapík spadol z Troch kôp a po 300 m páde cez tri terasy s hlbokým snehom sám sa postavil na nohy, došiel na Žiarsku chatu, dal si tam čaj a odcestoval do Čiech.

14. marca – pri návrate zo Suchej doliny uvideli sme pomarančovú oblohu, to je tvrdý jarný aspekt. V prázdnych priehradných zátokách Liptovskej Mary postávali stáda jeleňov.

V lesoch je hlboký sneh, spúšťajú sa marcové lavínky. Ráno som bol s mamou v kostole, bol spomenutý Madrid – a spievali sme pôstne piesne z roku 1601. Zároveň

sa narodil malý Kertész Bagala. Starý mi pripomenul stretnutie Osamelých bežcov koncom apríla a povedal, že budeš pri tom. Kiežby sa to podarilo! 80-ročný kardinál Tomko prišiel osláviť svoje narodeniny do rodnej dediny.

Takýto deň vyzerá ako vír suchého bukového lístia a prachového snehu. Keď sa zvezie na stráň, vidno medzi starým lístím aj hodne javorových semien.

Na Zelený štvrtok prišiel Váš list otvorený, preto som išiel poň na poštu, kde mi dali podivnú otázku: Skontrolujte, či je v ňom všetko!

Ja, ktorý ho hádam už trochu poznám, rozlúštil som 50% slov!

Tajomný otvárač listov musel byť zmätený “absolútnou správou”.

Pre mňa je jasná! (Žiješ, dýchaš, píšeš!) Angelina správa je napísaná čitateľne, ale jej interpretácia je závislá od znalosti kontexu.

Jedna kolegyňa po prečítaní v SME mi povedala: Ten človek ťa má naozaj rád! Také niečo som už dávno nečítala!

13. apríla – Ťažko už nájdeme nejaké lepšie hodnotenie, lebo toto má len charakter svedectva a pritom obsahuje všetko.

Práve som napísal list Dušekovi – predchnutý radosťou z posedenia na Havránku s Máriou, synmi a ich kamarátom. Príbehy s vevericami a medveďmi hovorili o našej situácii viac než všetky denníky a týždenníky! Normálne som zacítil epický prúd,akoby sa rozvinul povrazový rebrík. Bol som svedkom radosti z rozprávania. Nech sa Dušan poteší a Naďa tiež !

V podstate som celý čas na Vás myslel, ba aj Vás počul, akoby ste boli iba vo vedľajšej izbe. Akoby stačilo otvoriť dvere a už by som bol s Vami.

Ľahko sa mi žilo, hoci v škole to bola od februára iba drina. Prečo?

Vysvetlil mi to Vlado na príklade ich triedy – polovica študentov sa nemusela učiť, lebo mali nielen zaistené vysoké školy, ale aj ďalšie teplé fleky, keď doštudujú. A dokázal mi to teraz, po šiestich rokoch od promócie – tak to stále funguje.

Len ja som ten blázon, učiteľ, čo ich chce niečo naučiť. Preto je to drina.

Toto ma uspokojilo a uvidel som sa. Pozdravujeme – objímame všetkých!

IWAN