Sto lámp pre dušu

Od mystických výrokov Lao´C z 4. storočia pred Kristom, po múdrosť neznámeho autora 20. storočia – knižka Sto lámp pre dušu zahŕňa témy, ako stvorenie, mystická cesta, rady do života, vzťahy s ostatnými ľuďmi, práca, modlitba, útecha v nešťastí a smrť. Nie všetky texty majú veľkú literárnu hodnotu, ale všetky prešli skúškou času a dokázali svoju schopnosť liečiť a inšpirovať. Je to nádherná zbierka na rozjímanie i potešenie.

 

Posvätnosť zeme v spiritualite amerických Indiánov

Pre nás je popol našich predkov svätý a miesto ich odpočinku je posvätná zem. Vy opúšťate hroby svojich predkov a zdá sa, že vás to netrápi. Vaše náboženstvo vpísal váš Boh železným prstom do kamenných dosiek, aby ste nezabudli. Červený muž ho nikdy nepochopí a nezapamätá si ho. Naším náboženstvom sú tradície našich predkov – sny našich starcov, ktoré im Veľký duch zjavil vo velebných nočných hodinách i vízie našich náčelníkov – tie sú vpísané v srdciach nášho ľudu.

     Vaši mŕtvi prestávajú milovať vás i zem, v ktorej sa narodili, hneď ako prejdú  bránami hrobu a stratia sa kdesi za hviezdami. Čoskoro upadnú do zabudnutia, a už sa nikdy nevrátia. Naši mŕtvi nikdy nezabudnú na tento prekrásny svet, ktorý im dal bytie. Neprestávajú milovať jeho zelené doliny, šumiace rieky, velebné hory, roztratené údolia, zeleňou lemované jazerá a zákutia. Plní citu dohliadajú na živých a osamelých srdcom, a často sa vracajú z večných lovíšť aby ich navštívili, viedli, utešili a povzbudili.

     Nemôže byť naraz deň i noc. Červený muž od začiatku uniká pred Bielym, tak ako sa ranná hmla vytráca s príchodom slnka. Váš návrh sa však zdá spravodlivý a myslím si, že môj ľud ho príjme a utiahne sa do rezervácie, ktorú mu ponúkate. Potom budeme žiť oddelene, teda v pokoji, lebo slová Veľkého Bieleho náčelníka sú podobné hlasu prírody, ktorý sa môjmu ľudu prihovára z hustej tmy.

      

     Zvážime vašu ponuku a keď sa rozhodneme, dáme vám vedieť. Ale ak ju prijmeme, tu a teraz kladiem svoju podmienku, že nám nik nebude upierať právo kedykoľvek navštíviť hroby našich predkov, priateľov a detí. Každý kúsok tejto pôdy je posvätný v očiach môjho ľudu. Každé úbočie, každú dolinu, každú pláň a každú roklinu posvätila smutná či šťastná udalosť v dobách dávno minulých. Dokonca i skaly, čo sa javia tupé a mŕtve v slnečnej páľave pozdĺž tichých brehov, sú naplnené spomienkami na vzrušujúce udalosti zo života môjho ľudu, a samotný prach na ktorom stojíte, odpovedá na ich kroky s väčšou láskou než na vaše, pretože je nasiaknutý krvou našich predkov a naše bosé nohy vnímajú jeho láskavý dotyk. Naši zosnulí bojovníci, milujúce matky, šťastné devy s plesajúcim srdcom, ba i drobné deti, čo sa tu tešili zo života len kratučkú chvíľu, neprestanú milovať túto velebnú samotu a v podvečer pozdravujú tiene vracajúcich sa duchov. A keď sa pominie posledný Červený muž a spomienka na môj kmeň sa medzi Bielymi mužmi premení na mýtus, tieto brehy sa budú hemžiť neviditeľnými mŕtvymi z môjho kmeňa. A keď si vaše detné deti budú myslieť, že sú samy na poli, v sklade, v obchode, na ceste, či v tichu panenského lesa, nebudú samy.

 

Z reči náčelníka Seathla adresovanej komisárovi pre záležitosti Indiánov, 1854

antológie Sto lámp pre dušu, ktorú zostavila Celia Haddonová, a vyjde vo vydavateľstve Ikar v preklade  MUDr. Evy Grey.

 

V tlačenej podobe Knižnej revue je viacero ukážok.