V nesprávnom čase na nesprávnom mieste v nesprávnom zamestnaní? Tak znie titulok k jednému zo série obrázkov, ktoré nedávno obleteli svet prostredníctvom elektronickej pošty. Znázorňuje dvojicu mužov, navzájom obrátených chrbtom. Jeden je hrozitánsky tučný, druhý sotva polovica z neho. Sedia pred monitormi počítačov, ale toho chudulinkého operadlo „spoločníka“ žalostne pritislo k hrane vlastného stola, a tak má nos takmer zaborený v obrazovke. Vravím si, že spisovatelia to nebudú, skôr zamestnanci počítačovej firmy, ale čo dnes nie je, zajtra môže byť. Možno nie je ďaleko doba, keď sa literatúra celkom stane tovarom a jej spisovanie bude bežným zamestnaním. Viem si predstaviť výrobnú halu s boxmi, v ktorých píše povedzme stovka spisovateľov. Ako na povel, ako na bežiacom páse. Sú rozdelení podľa žánrov, stupňa marketingovej naliehavosti a podľa objemu peňazí už investovaných do reklamy na budúce diela. Vyfasovali objednávky a sliepňajúc mechanicky vyťukávajú slovíčka, prípadne operadlami stoličiek utláčajú iných... Len sa obávam, že všetci vyzerajú rovnako indiferentne ako ich texty. A možno trochu odstrašujúco. Ako na fotografiách istej Rakúšanky, čo nedávno vystavovala portréty ľudí, ktoré vznikli chvíľu po tom, ako sa „obete“ zobudili – ešte pred odchodom na WC a do kúpelne.

Marián Hatala