Pracovať s knihami – to musí byť osud. A najkrajšie povolanie na svete. Pretože aj keď sme s nimi v kontakte každučký deň, prehýbajú sa nám pod nimi stoly aj police, a tašky, v ktorých ich so sebou všade nosíme, nás tlačia k zemi, nikdy sa na ne neprestávame tešiť, nikdy nám nezovšednejú a obzvlášť nie počas vianočných sviatkov.
 
Miroslava Vallová, riaditeľka Literárneho informačného centra: Kôpka kníh, ktoré si odkladám na Vianoce, je už pomerne vysoká. Všetko to nestihnem. O tejto jednej však viem, že príde na rad ako prvá. Zygmunt Bauman: Tohle není deník. Nie je najnovšia, no až teraz mi priplávala na breh, daroval mi ju syn. Slávny britský sociológ, autor pojmu a teórie  tekutej  modernosti, podáva správu o stave sveta. Začítala som sa zatiaľ iba na chvíľu, no okamžite ma dostal „recenziou“ na Houellebecqueovu Možnosť ostrova a teória Dunbarovho čísla je takisto pozoruhodná vec. Takže Bauman – a priberiem si k nemu aj toho, čo práve vyšiel v Artfore.
 
Kristína Kubáňová, redaktorka Slniečka: Počas Vianoc sa teším na moment, keď si konečne sadnem a vezmem do rúk dve knihy, ktoré čakajú na mojej poličke. Čítala som ich už niekoľkokrát, no som rada, že sa práve v tomto roku po dlhej dobe vrátili na slovenský trh. Prvou z nich je Hľadanie strateného autora od Dušana Mitanu. Na túto knihu som dlho túžobne čakala. Keď sa mi dostala do rúk v čase mojich trinástich rokov, zanechala vo mne hlbokú stopu. Aj keď priznávam, že som mnohému úplne nerozumela. Druhým titulom sú Neviditeľné mestá Itala Calvina, v krásnej úprave tvorivého komba Olejníková + Bálik. Výnimočná kniha ukrývajúca nekonečné hĺbky významov – v silných metaforách alebo v ilustráciách –, ktoré nemusia byť odhalené.
 
Ľubica Kepštová, šéfredaktorka Slniečka: Cez Vianoce si budem vychutnávať čítanie s vnučkou Karolínkou. Bude to knižka autora Zbyňa Džadoňa a ilustrátorky Jany Kalixovej Lara a nebo z Občianskeho združenia Slniečkovo. Kniha už na prvý pohľad dýcha tajomnou sviatočnou atmosférou, hoci jej ilustrácie nenarábajú s dekoratívnou vianočnou znakovosťou. Vianocami dýcha komorne ladený príbeh malej Lary a jej dospeláckeho kamaráta Hlavu. Ich biela zimná cesta na kopec je otvoreným priestorom pre čarovné detské otázky, ktoré rozveselia srdce a dovolia človeku zostúpiť do najsúkromnejších hlbín duše, kde si počas celého života skrýva a chráni svoje vnútorné dieťa. Otázky, na ktoré nedostane dievčatko odpoveď, zakričí do tváre dokorán otvorenému nebu a nie je dôležité, či na ne dostane odpoveď. Čarovný príbeh je popretkávaný básňami, ktoré sú zároveň textami pesničiek. Spolu s Karolínkou si ich vypočujeme na priloženom CD, a verím, že si ich aj spolu zaspievame. Významy a posolstvá týchto textov sú ako naskladané vrstvy snehu na vysokom kopci. Každý, aj my, dospelí, si v nich nájde odpovede na nezodpovedané otázky.
 
Miroslava Bilačičová, projektová manažérka: Vianoce sú pre mňa časom magickým najmä v tom zmysle, že sa zázračne a konečne :o) venujem aj sebe a dobieham osobné resty na poli mojich záujmov, kde čítanie určite patrí. Tohto roku budem čítať knižku Kateřiny Tučkovej Fabrika. Tučková nie je len spisovateľkou (autorka románov Vyhnání Gerty Schnirch a Žítkovské bohyně), ale i kunsthistoričkou a kurátorkou výstav. A práve tieto odbory jej záujmov sa ideálne spojili vo Fabrike, ktorá je svojím spôsobom jednak katalógom k výstave o rozmachu brnianských textiliek pod názvom Brno – moravský Manchester, ale súbežne i zaujímavý, trochu netypický román o piatich generáciách rodiny Offermannovcov, ktorí boli jednými z najväčších textilných magnátov starého kontinentu. Toto pôsobivé dielko som už raz čítať začala, ale v rámci nedostatku času nedočítala. Fakt, že ide o pomerne faktografickú knihu a veľké časové pauzy v čítaní spôsobili, že som sa musela neustále vracať späť... a to si táto knižka nezaslúži, takže tieto Vianoce ju prečítam na jeden dych :o)
 
Soňa Uriková, kníhkupkyňa: Šalát sa sám neurobí, treba ozdobiť medovníky, navštíviť starkých a aj tie otrepané rozprávky vedia človeku spraviť náladu. Plus ak k tomu všetkému vyjde dobré počasie – sneh, mráz a slniečko – na čítanie mi veľa času nezostáva. Nechávam si ho teda na nočné hodiny a cestovanie. A rada si knihy striedam podľa svojho kľúča: po textoch z domácich a českých luhov a hájov siaham po svetovej literatúre. Určite sa na vrchole môjho „must read“ rebríčka týči čerstvo podpísaná kniha Meira Shaleva Dve medvedice. Potom sa teším na zimnú tematickú Pod sněhem Petry Soukupovej, aby som sa mohla čo najskôr vrhnúť na jej najnovšiu knihu Nejlepší pro všechny. Verím, že tú si nájdem pod stromčekom, aj keby som si ju mala kúpiť sama. Nedávno som si skompletizovala súkromnú zbierku titulov Toma Robbinsa, môjho najobľúbenejšieho autora všetkých čias. To sú knihy zábavnejšie než tá najbujarejšia silvestrovská oslava, a preto je pre mňa Robbins najlepší spoločník na prehupnutie sa do nového roka.
 
Dagmar Zúbková, manažérka šírenia literatúry: Počas vianočných sviatkov sa chystám čítať životopisy. Knihu H. Vaughana Coco Chanel som si kúpila ešte v máji na Světe knihy v Prahe, ale nepodarilo sa mi ju prečítať pre množstvo iných povinností. Jej život v rokoch 1941 – 1954 bude určite napínavý. Pri nedávnej revízii knižnice som objavila mená ďalších slávnych žien ako Marlene Dietrich, Marilyn Monroe i Edith Piaf. Rada si ich životopisy znova pripomeniem.
 
Daniela Humajová, vedúca oddelenia zahraničných projektov: Na Vianoce chcem čítať biografiu Kornela Földváriho O sebe, ktorú pripravil Peter Krištúfek. Láka ma toto jedinečné dielo o živote a pôsobení brilantnej osobnosti, akou stále zostáva Kornel Földvári. Predstavujem si, že sa v ňom skrýva, okrem iného, aj kultúrno-spoločenská „inventúra“ pomerov u nás, možno originálna analýza 20. storočia, ba až do roku 2015, ktorá mnohým môže pomôcť zrekonštruovať si obraz o dianí v slovenskej kultúre a literatúre. Ale neviem, ešte som knihu nečítala…
 
Ľubomíra Šimeková, referentka pre verejné obstarávanie: Aj počas vianočných sviatkov si určite nájdem čas na čítanie. Teším sa, ako si prečítam knihu Hercule Poirot – Záhady a rébusy, pri ktorej si trochu potrápim svoje sivé mozgové bunky a pokúsim sa vyriešiť vyše 100 hádaniek, hlavolamov a prípadov inšpirovaných týmto slávnym detektívom. V priebehu tohto roka som prečítala dve dobré detektívky od Angely Marsonsovej (Tichý výkrikZmiznuté dievčatá) a Ježiškovi som dala tipy na ďalšie dva tituly od tejto autorky (Hra na smrťDiabolské hry), tak keď ich Ježiško zoženie, rada si ich prečítam. Už zopár Vianoc sa chystám prečítať knihu 451 stupňov Fahrenheita od Raya Bradburyho, to je vraj teplota, pri ktorej už horí papier, tak dúfam, že mi žiadna z týchto kníh neskončí v plameňoch a budem si ich všetky môcť v pokoji prečítať.
 
Barbora Németh, manažérka šírenia literatúry: Tak ako mnohí ľudia po celom svete, aj ja som prepadla čítaniu Neapolskej ságy od Eleny Ferrante. Zdá sa mi, že presne pred rokom som si kúpila prvý diel a odvtedy som spolu s Lilou a Lenú prežívala ich nezvyčajné priateľstvo. Po prečítaní všetkých štyroch dielov mi trochu odľahlo, ale zároveň mi zostalo smutno. Už dávno som nemala taký pôžitok z čítania. Keďže však Elene Ferrante nedávno vyšli v slovenskom preklade ďalšie dve knihy, román Temná dcéra a detská kniha Pláž v noci, a ja už viem, že niektorú z nich si nájdem pod vianočným stromčekom, mám sa na čo tešiť. Jediné, čo ma trochu mrzí, je, že ani jedna z nich nie je v preklade Ivany Dobrakovovej, ktorú mám rada aj ako autorku.
 
Andrea Dénešiová, finančná referentka: Určite si ako prvú prečítam knihu od švajčiarskej autorky Corinne Hofmannovej Dievča so žirafím krkom. Tak ako sa autorka zamilovala do masajského bojovníka, s ktorým zostala v Afrike, ja som sa zamilovala do jej autobiografických románov o živote v Keni. Kniha je opäť po rokoch voľným pokračovaním bestselleru Biela Masajka. Na túto knihu sa ako milovníčka Afriky naozaj veľmi teším. Ťažké životné podmienky obyvateľov, divočina, nádherné zvieratá, srdečné a veselé príbehy domorodcov – to všetko ma fascinuje v knihách o Afrike. Ďalším titulom, čakajúcim na poličke, je kniha autorky Redi Tlhabi Africká láska, ktorá je skutočným, taktiež autentickým príbehom utrpenia afrického dievčaťa, opisujúceho to, čo sa ešte dnes deje v černošských slumoch. No a do tretice, ako inak z africkej zeme, by to mal byť román českej autorky Hany Hindrákovej Dobrovoľníčka. Ide o príbeh dievčaťa v utečeneckom tábore v Keni.
 
Marek Vadas, marketér: Obvykle si na letné prázdniny a zimné sviatky nechávam hrubé knihy, na ktoré počas roka nemám čas. Na stole ma čaká Kúzelný vrch Thomasa Manna a Tajná historie Donny Tartt. Na poslednú chvíľu ich však možno vytlačí niečo kratšie, čo sa na pultoch objavilo práve teraz – napríklad Queneauove Poslední dny, Calderónova Kniha noci alebo nový McEwan. Je ale celkom pravdepodobné, že skončím pri obrázkových knižkách Benjamina Chauda, Shauna Tana alebo Lorenza Mattottiho.
 
Eva Tomkuliaková, manažérka šírenia literatúry: V mojom prípade predchádza niekedy samotnému čítaniu tzv. listovacie obdobie, kedy listujem vo viacerých neprečítaných knihách z mojej knižnice, až si napokon vyberiem jednu (dve), do ktorej sa pustím. Vianoce sú na to ideálny čas. Tentoraz budem listovať v knihe Židovské tradice a zvyky, v cestopise o Azerbajdžane, vo výbere surrealistických básní Magnetická pole, v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej. Možno si kvôli tomu z knižnice požičiam Český snář Ludvíka Vaculíka alebo nejakú knižku o narcistickej poruche osobnosti. Alebo si prečítam niečo z Johanidesa. Alebo najnovšiu knižku Vandy Rozenbergovej. Konečný výber bude závisieť od momentálnej nálady a duševného rozpoloženia. 
 
Iris Kopcsayová, redaktorka Knižnej revue: Na Vianoce bývam po všetkých tých prípravách taká unavená, že len čo otvorím knihu, zaspím. Čítam skôr medzi Vianocami a Novým rokom, kedy mám na to konečne čas. Pokiaľ dostanem pod stromček knihu, čítam tú. Možno si rovno u Ježiška objednám Meira Shaleva alebo spomienky ortodoxného Žida A. Romi Cohna Prežil, aby odriekal kadiš alebo knihu dánskej spisovateľky Helle Helle Mala som to písať v prítomnom čase. Alebo ukradnem synovi knihu, ktorú dostal pod stromček on, ako minulý rok – hneď som si privlastnila Bukowského Faktótum. Možno na Vianoce siahnem po niektorej z kníh z antikvariátu Petra Uličného, takže: Proust? Alebo príbehy z Boccacciovho Dekameronu v preklade Blahoslava Hečka, s ilustráciami Miroslava Cipára? Ešte nikdy som nečítala horor, tak si asi na Vianoce konečne nejaký dobrý prečítam. Je to rozhodnuté, platí: Na Vianoce budem čítať horor! Klasiku od Stephena Kinga alebo Karikovu Trhlinu. A k tomu nejaké básne. Aké, to už si nechám pre seba.
 
Matúš Mikšík, šéfredaktor Knižnej revue: Nuž, pozrel som sa do mojej poličky rozčítaných a odložených kníh a vzápätí som sa vyhlásil za neseriózneho čitateľa. Zbierka Ivana Štrpku Všetko je v škrupine, fínske fantastické poviedky Lesní lišky a další znepokojivé příběhy, román Andrzeja Stasiuka Východ, poézia Stéphane Mallarméa v slovenskom preklade pod názvom Hliadka osamenia, to všetko tam poctivo leží a čaká na mňa. Lenže – priatelia – odpusťte, Kali Bagala konečne vydáva súborné dielo Ivana Kadlečíka, prvý zväzok (a v ňom Z rečí v nížinách, Tváre a oslovenia, Epištoly) už je vonku, a tak bude musieť všetko ostatné počkať, celý ten ante- či post-sviatočný zhon, nezastavujúci svet i kolobeh povinností. Vianoce pre mňa budú tento rok sviatkami ticha, pokoja a trýznivo i hrejivo vybrúsených viet i myšlienok Ivana Kadlečíka.
 
Beáta Beláková, redaktorka Knižnej revue: Keďže veľa cestujem, zvyknem si na sviatky nanosiť domov hŕbu kníh a utiahnuť sa na vidiek. A potom si neviem vybrať. Určite si však opäť vychutnám Sofiin svet Josteina Gaardera, ktorý mi ukazuje svet okolo mňa z celkom iného pohľadu. Keď opadne rozruch okolo Vianočného mystéria, rada si ho prečítam – alebo aj niečo ďalšie z Gaarderovej tvorby. Vďaka Tatranu mám kompletnú zbierku Dobšinského rozprávok, s nimi si na imaginárnom prípecku kradnem hlboké tiché rána. Keď ma prepadne zimná melanchólia a už ma začína otravovať, s ľahkosťou ma z nej vyvedie Dušekov Pištáčik. Duchovnú atmosféru mi minulý rok sprostredkovali Pastirčákove eseje V tieni mŕtveho Boha a žiada sa mi ich otvoriť aj tieto Vianoce spolu s jeho novinkou z Artfora – Dekalógom.
 
Marta Bábiková, vedúca oddelenia informatiky a marketingu: Na Vianoce som si zaželala české knižky, keďže k slovenským sa dostanem aj vo všedný deň. Moje želanie ovplyvnilo nadšené odporúčanie Ivany Taranenkovej. Pod stromčekom očakávam knižky Anny Bolavej Do tmy a Ke dnu. Aj keď mnohé knihy, ktoré si požičiam či kúpim, často nedočítam (niekedy preto, že ma nechytia, inokedy preto, že som pocitovo už kdesi inde, než si vyžaduje ponorenie sa do autorovho sveta), všetky vianočné knihy som vždy prečítala. Teším sa na Annu Bolavú, k stíšenej koncoročnej nálade mi vyhovujú smutné príbehy.
 
Peter Michalík, manažér šírenia literatúry v zahraničí: Na knihu, ktorú práve čítam, som sa pripravoval celé roky. Je to totiž skutočne ťažká váha a nenarážam pritom len na jej úctyhodnú hmotnosť (2.5 kg). Ide najmä o fakt, že jej čítanie spôsobuje mnohým naozaj závažné problémy – celá je totiž napísaná vo vymyslenom jazyku, navyše vymyslenými znakmi a na zrozumiteľnosti jej nepridávajú ani desiatky surreálnych ilustrácií. O to väčší je to zážitok! Hovorím o knihe Codex Seraphinianus, encyklopédii imaginárneho sveta, jednom z najfascinujúcejších diel 20. storočia a legende medzi knižnými bizarnosťami. Jej autor, taliansky vizuálny umelec a dizajnér Luigi Serafini, ju po prvýkrát publikoval v roku 1981 a dielo si okamžite získalo povesť „najpodivnejšej knihy v dejinách“. Kniha s takýmto honosným titulom nemohla v mojej knižnici chýbať večne.
 
Beáta Beláková