Vyhľadávanie
Na anketovú otázku Knižnej revue odpovedá spisovateľ Balla.
Zaujalo ma, že v súvislosti s pandémiou sa u nás zbláznili ďalší jedinci a rozšírili rady tých, čo sa zbláznili už predtým. V alternatívnych médiách halucinujú, že to nie je pandémia, ale riadená genocída slovenského národa a národ exne.
Spisovatelia medzitým žiadajú o granty, no nikto nežiada grant na to, aby sa mohol stať rozhľadeným čitateľom. Mne sa stále darí: v zime zvyčajne píšem vo vykúrenej kaviarni, no teraz sa vďaka opatreniam pána premiéra trasiem na terase a sledujem, ako mi vietor mieša papiere, vytvára prekvapujúco postmoderný text so začiatkom na konci a koncom na začiatku a odfukuje zbytočný príbeh a naivné pointy. Kultúrni ľudia zatiaľ donkichotsky organizujú kultúrne podujatia vo virtuálnom priestore, prekvapujúco zavolali aj mňa, takže minulú sobotu som sa ocitol v Trnave na besede Ypsalonu. V meste sa práve konalo stretnutie novopečených ľudových epidemiológov, jeden sa zatúlal od čriedy, zneistený vlečie cez Trojičné námestie zelenú zástavu, zbadá ho invalidná pani na vozíku a kričí: „Kuknite sa nanho! Tak by som mu zebrala tú tyč a pichla mu ju do rici! Čo, prišiel nám kaziť Vánoce?!“
Chcem jej zložiť poklonu, no práve vtedy ma ochromí pandémia a vírus cítim rovno na líci, napokon mám však zasa šťastie, lebo to ma len zasvrbel pot pod rúškom.
Foto: Nicol Hochholczerová
