Čo je najzaujímavejšie na tejto dobe pre spisovateľa?

Plný vonkajšej neistoty a vnútornej nervozity bol pre mňa tento rok. Poprehadzoval priority, znejasnil zámery. Priniesol aj nové témy a trémy. Zrazu sa mi zažiadalo písať o záležitostiach, ktoré som považoval za odžité, zvládnuté, ustálené, odfajknuté. Dokonca som sa, s odpustením, pristihol pri náladách a pocitoch. Nevkusné, však? Nuž ale je to tu. Už o tom dokonca aj po nociach píšem, zatiaľ na ploche poviedok a náčrtov k rozsiahlejším cyklom, prosím pekne. To, čo ma momentálne zaujíma najviac, osciluje okolo mapovania rozdielov medzi slovami samota – osamenie – osamelosť – samostatnosť – samozber – samoobsluha – samoviazač – samozásobenie – branozavírasamo. Ale najhoršia je hanba z oplašenia, tak počkáme, ako sa na túto rozjatrenosť mysle vyspíme, nech sa nebodaj nedopustíme niečoho poetického a intelektuálneho.

Foto: Daniela Muranová