Goetheho inštitút v Bratislave privítal 11. decembra priaznivcov nemeckého spisovateľa Hermanna Hesseho. Vydavateľstvo Petrus pri príležitosti 50. výročia jeho úmrtia pripravilo ďalšie vydanie kultovej knihy Siddhártha i prvé slovenské vydanie jeho reflexií s názvom Šťastie v preklade Eleny Diamantovej. Knihu predstavila editorka Daniela Humajová a ukážky z nej prečítalŠtefan Bučko s hudobným sprievodom Adrieny Bartošovej. Titul prináša výber krátkych próz, lyricky ladených čŕt, v ktorých aj zdanlivo všedné javy a udalosti pozdvihuje do roviny výnimočnosti a inšpiruje čitateľa k úvahám o tom, čo je to vlastne šťastie. A čo znamenalo šťastie pre Hesseho? Boli to jeho tri manželstvá, hoci sa plachý autor spočiatku vôbec nechcel ženiť? Šťastím bolo preňho celkom určite i cestovanie (očarilo ho Taliansko, ale aj India, Cejlón či Indonézia) či každé stretnutie s umením – rád maľoval, počúval hudbu, bavila ho korešpondencia s jeho priaznivcami. Hesseho zaujímalo aj hľadanie hĺbok vlastnej duše, ako to vidíme takmer vo všetkých jeho dielach. No najväčším šťastím a nevyhnutnou úlohou mladosti bolo podľa neho nájsť si svoju cestu a vytvoriť si to, čo človeku naozaj a právom patrí: vlastný život. Hermann Hesse prekročil svoju dobu a má aj dnes veľa čo povedať. Naučil nás, čo znamená čítať. A kto číta Hesseho, starne pomalšie.
