Čo priniesol Frankfurt 2005

Najväčší knižný veľtrh, ktorého už 57. ročník sa konal tento rok od 19. do 23. októbra, si uchováva prvenstvo z roka na rok stúpajúcimi číslami v štatistike vystavovateľov, titulov a vo väčšine matematicky merateľných ukazovateľov.

Hoci v porovnaní s vlaňajškom sa vo Frankfurte prezentovalo o 9 krajín menej, 101 zúčastnených krajín predstavilo svoju knižnú produkciu v 70 národných expozíciách (vlani 110 krajín pripravilo 79 národných stánkov), zvýšil sa počet individuálnych vystavovateľov – 3 195 z Nemecka, 4 028 zo zahraničia, teda celkovo 7 223 (vlani ich bolo 6 691), tí priviezli 380 655 titulov (o 30 tisíc viac ako vlani), z toho 104 231 noviniek, čo je však o 335 menej ako na predchádzajúcom ročníku. V súvislosti s týmito závratnými číslami sa vynára otázka, kto to všetko prečíta? Mierne klesajúci počet noviniek azda znamená, že niektorí autori si na túto otázku odpovedali rezignáciou na tvorbu? Určite neklesá záujem čitateľov, profesionálov i neprofesionálov v knižnom priemysle, o tento gigaveľtrh, jeho bránami prešlo 280 tisíc platiacich návštevníkov.

Čestným hosťom na 57. ročníku MKV vo Frankfurte bola Kórea. Už názov a logo reprezentatívnej výstavy Enter Korea s použitím políčka klávesnice na počítači jasne vyjadruje, že Kórea nastupuje do sveta kníh ako vyspelá krajina nielen s dávnou tradíciou tlačeného slova (kníhtlač sa v Kórei používala už koncom 14. storočia), ale s modernou súčasnou kultúrou. Kórea bez prívlastku Južná či Severná zasa dáva zreteľný signál, že kultúra tohto polostrova je spoločná, s rovnakými tradíciami, s tou istou históriu, i keď na tomto medzinárodnom podujatí prezentovaná len vydavateľmi z jeho južnej časti.

V bludisku takmer 400 tisíc vystavených titulov pomáhajú čitateľom zorientovať sa sprievodné programy, na ktorých sa zoznámia s autormi, obsahom kníh, presvedčia sa o ich kvalite. Organizátori aj vydavatelia sa usilujú upozorniť na zaujímavé tituly všemožnými spôsobmi. Tento rok, zdá sa, stavili na vavríny. Najstarším ocenením, ktoré sa udeľuje počas frankfurtského knižného veľtrhu už od roku 1950, je Mierová cena nemeckých vydavateľov a kníhkupcov. Jej tohtoročným laureátom sa stal turecký prozaik Orhan Pamuk (1952). Porota ocenila, že svojím dielom prispel k tomu, aby sa Európa a moslimské Turecko navzájom lepšie spoznali. Vo svojich románoch Biela pevnosť, Moje meno je červená alebo Sneh spája orientálnu tradíciu rozprávania so západným štýlom vyspelej obraznosti a predstavivosti.

Združenie nemeckých kníhkupcov a asociácia nemeckých vydavateľov prvýkrát udeľovali Nemeckú knižnú cenu, ktorá by mala zodpovedať Man Booker Prize v anglickej jazykovej oblasti a Goncourovej cene vo Francúzsku. Jej hlavná cena dotovaná 25 tisíc eurami je určená najlepšiemu románu napísanému po nemecky. Porota Deutscher Buchpreis posudzovala 150 titulov zo 76 vydavateľstiev z Nemecka, Švajčiarska a Rakúska. Do užšieho výberu postúpilo šesť románov, z nich najviac hlasov získal rodinný román rakúskeho autora Arno Geigera (1968) Es geht uns gut (Máme sa dobre), v ktorom hlavný hrdina Philipp Erlach rozpráva o osudoch troch generácií svojej rodiny. Rozprávačsky príťažlivým dielom zachytáva zároveň aj históriu Rakúska v rokoch 1938 – 1989.

Pre našich autorov je určite povzbudením ambiciózny projekt rakúskeho vydavateľstva Wieser, ktoré sa systematicky venuje vydávaniu kníh autorov z východnej a strednej Európy, a tento rok počas frankfurtského knižného veľtrhu vyhlásilo v spolupráci s Bank Austria Creditanstalt a KulturKontakt Austria Veľkú cenu pre východoeurópsku literatúru. Cena má podporiť autorov z východnej a strednej Európy, ale aj prispieť k vzájomnému lepšiemu poznaniu našich literatúr. Cenu budú udeľovať každé dva roky, hlavná cena je dotovaná sumou 7 500 eur a jej súčasťou je vydanie víťazného diela v origináli a v nemeckom preklade v dvojjazyčnej edícii vydavateľstva Wieser EditionZwei. Aj diela na 2. a 3. mieste vyjdú v dvojjazyčnom vydaní v tejto edícii. Desiatim autorom poskytnú organizátori tejto súťaže mesačný štipendijný pobyt vo Viedni. O laureátoch sa bude rozhodovať najskôr v národných kolách, víťazné diela postúpia národné poroty medzinárodnej jury. Prvýkrát udelia Veľkú cenu východoeurópskych literatúr v jeseni 2006. Na slávnostnom vyhlásení tejto ceny sa zúčastnili autori z východnej a strednej Európy, ktorých diela už vyšli vo vydavateľstve Wieser. Slovensko zastupovala Jana Juráňová.

Prostredníctvom Vydavateľstva Slovart sa Slovensko zapojilo do medzinárodného projektu Mýty. S iniciatívou vydávať známe mýty v prerozprávaní súčasných svetových autorov prišlo roku 1999 vydavateľstvo Canongate Books, doteraz sa do projektu zapojilo 31 vydavateľstiev a počas frankfurtského veľtrhu slávnostne prezentovali prvých päť zväzkov za prítomnosti autorov, tri z nich – Dejiny mýtov od Karen Armstrongovej, Penelopiádu s podtitulom Mýtus o Penelope a Odyseovi od Margaret Atwoodovej a Helmu hrôzy, mýtus o Tézeovi a minotauroch si môžu v slovenčine prečítať aj naši čitatelia. Vydavateľstvo Slovart ich hneď po veľtrhu uviedlo na náš trh.

(báb)