Knižný veľtrh Bibliotéka láka čoraz viac návštevníkov. V rámci 24. ročníka sa na ploche 10 000 metrov štvorcových
predstavilo v bratislavskej Inchebe 203 vystavovateľov zo Slovenska, Česka, Dánska, Maďarska, Poľska, Rakúska,
Rumunska, Ruska a Srbska.

Bibliotéku otvoril minister kultúry Marek
Maďarič, ktorý pripomenul známu skutoč-
nosť: „Prieskumy hovoria o tom, že ľudia nečítajú
až toľko, ako by mali čítať. Ten aktuálny hovorí,
že tretina ľudí sa priznala, že v uplynulom roku
žiadnu knihu neprečítala,“ povedal pre TASR.
O to je podľa neho dôležitejšie usporadúvať ta-
kéto veľké veľtrhy a možnosť kúpiť si tu knihy
považuje za vítanú, či už ako „vec obchodnú pre
vydavateľov“, alebo „vec kultúrnu“.
„Ja ako minister kultúry sa na knižný veľtrh
dívam aj ako na udalosť prinajmenšom spolovice
kultúrnu,“ uviedol pre agentúru.
Je to pre nás sviatok
Podľa riaditeľky vydavateľstva Ikar Valérie Malí-
kovej sa knihy kupujú nielen na Bibliotéke, ale po
celý rok. „Mnohí už určite robia vianočné nákupy,
máme stále nabitý stánok. No záujem vidno aj
v celom priestore výstaviska, je tu plno,“ povedala
pre Knižnú revue.
Ikar tradične ponúkol čitateľom na Bibliotéke
široké portfólio kníh a opäť priviedol aj jedného
zahraničného hosťa. „Tento rok to bol Samuel
Bjork a jeho knižná novinka Sova, ktorá príbe-
hom nadväzuje na knihu Cestujem sama. No nie je
to jediná novinka.“ V stánku Ikaru sa objavil tiež
František Kozmon so svojou knihou Potkan, krimi
príbehom s politickým pozadím zo slovenského
prostredia, alebo Adriana Macháčová, manželka
slovenského veľvyslanca vo Viedni, autorka viace-
rých románov, ktorá prezentovala svoj nový titul
Keď láska zabíja. Obrovskú návštevnosť na pódiu
Panta Rhei zaznamenala beseda s foodblogerkami
Barborou Drahovskou a Mirou Nemčekovou – ich
Zdravé raňajky mali úspech.
Čo znamená Bibliotéka pre Valériu Malíkovú
a Ikar? „Je to pre nás sviatok. Ide o jediný veľký
knižný veľtrh na Slovensku. Nielenže sa môžeme
my vydavatelia stretnúť s našimi distribútormi
kníh, kníhkupcami, ale spoznáme aj našich či-
tateľov, máme od nich priamu reakciu na knihy,
ktoré ponúkame. Pre čitateľov je to zas vzácna
príležitosť stretnúť sa so svojimi autormi, poroz-
právať sa s nimi, dať si podpísať knihy. Ja osob-
ne vnímam Bibliotéku ako knižný sviatok. Mám
rada živú atmosféru – keď vidím, že celý priestor
výstaviska žije. Ukazuje sa, že ľudia majú ešte
stále veľmi pozitívny vzťah ku knihám,“ vraví
Malíková.
Hoci sa s prípravou na veľtrh spája veľa povin-
ností, nevníma ho ako stres. „A ak stres, tak iba
pozitívny, lebo sa tešíme. Je to, samozrejme, práca
navyše, a ešte k tomu v období, keď vrcholíme
s prípravami na vianočný trh, ale máme z toho
radosť.“
Porovnávať Bibliotéku so svetovými veľtrhmi je
podľa Malíkovej veľmi ťažké. „Svetové veľtrhy sú
viac o profesionálnych kontaktoch, stretávajú sa
na nich vydavatelia, nakupujú sa licencie, zatiaľ
čo slovenská Bibliotéka je viac pre čitateľskú ve-
rejnosť. Ide najmä o stretnutia našich domácich
vydavateľov a vôbec všetkých subjektov, ktoré
pôsobia na knižnom trhu.“ Bratislavský veľtrh
sa od svojich začiatkov vo vývoji značne posu-
nul. „Keď som v tejto brandži pred dvadsiatimi
rokmi začínala, bola Bibliotéka takisto knižným
sviatkom, no v trochu menších priestoroch. Bola
intímnejšia. Potom prišlo obdobie, keď sa jej veľ-
mi nedarilo, ale posledných päť-šesť rokov opäť
ožíva. Sprevádzajú ju aj iné aktivity, na pódiách,
či už pre deti alebo pre dospelých, sa stále niečo
deje. Minulý rok tu bolo aj kuchárske pódium,
ktoré nám teraz chýba. Veľtrh je čoraz plnší a ži-
vší, a vidno to aj na návštevnosti. No to, čo nás
mrzí, je zvyšovanie vstupného, z toho veľkú ra-
dosť nemáme,“ vraví riaditeľka Ikaru. „Keď príde
napríklad štvorčlenná rodina, zaplatí sumu, za
ktorú sa už dá kúpiť slušná kniha.“

Mení sa to k lepšiemu
Najčerstvejšou novinkou, s ktorou prišiel na Bib-
liotéku Albert Marenčin, majiteľ vydavateľstva
Marenčin PT, je dlho očakávaný románový debut
Michala Havrana Analfabet. Z ďalších možno spo-
menúť denníky Mariana Várossa Deň za dňom sa-
mota alebo knihu čínskeho autora Jü Chua Siedmy
deň. „Máme tu tiež nové mafi ánske príbehy, či
ženské a dievčenské romány,“ vraví Marenčin.
Z detských kníh vyzdvihne novinku od Ivany
Urgelovej O mackovi Maťkovi. „Je to zaujímavá
prvotina dievčiny, ktorá si knihu aj sama ilustru-
je. A ďalšia zaujímavá autorka je Jana Varcholová,
ktorá napísala zbierku básní Tanečnica na špičke.“
Čo sa však najviac predáva? „Asi naše tradičné,
„bratislavské“ knihy – v tejto edícii nedávno vyšli
Vily nad Bratislavským hradom a naposledy kniha
o Lamači od Juraja Hradského. Sú veľmi úspešné.
Dosť sa predáva aj Havranov román Analfabet,
detektívky, hlavne tie severské, ako Biela levica,
a ďalšie mankellovky. Zaujímavé, že tu na Biblio-
téke je trošku iná klientela ako bežne v kníhku-
pectvách – tam idú na odbyt hlavne mafi ánske
príbehy – Gustáv Murín napísal teraz ďalší do
tejto série s názvom Mafi áni v Bratislave. Tu je
záujem skôr o memoárovú literatúru, z beletrie
sa predávajú dobre naši autori Mišo Hvorecký,
Jana Beňová alebo Svetlana Žuchová.“
Bibliotéka vyzerá podľa Marenčina na prvý
pohľad ako veľké trhovisko, čím vlastne aj je.
„Každý vydavateľ sa snaží predať svoje knihy,
samozrejme, že predaj je tu pre nás zaujímavý. Ale
skôr ide o budovanie značky. A som veľmi pote-
šený, že napriek zvýšenému vstupnému a že hoci
možno nie všetko funguje tak, ako by malo, prišlo
obrovské množstvo ľudí, aj mladých. A hlavne,
všetci, čo prídu, prídu za nákupmi – nazvime to
– dobrých kníh.“
Bibliotéka sa podľa neho mení. „Mám pocit, že
k lepšiemu. Každý má iný názor – a je pravda, že
poplatky za prenájom sa zvyšujú – ale každý rok
je tu viac návštevníkov. Pre nás to znamená, že
každý rok o meter zväčšujeme stánok, primerane
našej produkcii.“ Marenčin navštevuje pravidelne
aj svetové knižné veľtrhy, a tak môže porovnávať:
„Bratislavský veľtrh je asi jedna polovica jednej
z desiatich trojposchodových hál vo Frankfurte,
čiže je to možno asi stotina alebo päťdesiatina
z toho. Ale tá mikroklíma na stánkoch je veľmi
podobná, dokonca aj návštevnosť je porovnateľná.
Na rozdiel od iných veľtrhov, ako sú Frankfurt
alebo Londýn, kde sa knihy bežne nepredávajú,
ale sa dohadujú kontrakty, Bibliotéka nie je me-
dzinárodný veľtrh. Nikto sem nepríde, alebo skôr
len výnimočne, na dohodnutie autorských práv.
No atmosféra je naozaj veľmi podobná.“

Knižky ešte budú „fungovať“
„Pre nás je Bibliotéka významný dátum, takže
v posledných dňoch u nás vyšlo veľmi veľa kníh,“
vraví majiteľ Vydavateľstva Slovart Juraj Heger.
„Spomenul by som novinku od Denisy Fulmeko-
vej Konvália, čo je životopisná knižka jej rodiny,
potom knihu o Mirovi Žbirkovi, ktorú napísal
český hudobný publicita Honza Vedral, a tiež
knižku spomienok nášho bývalého generálne-
ho prokurátora Michala Vaľa. Okrem toho vyšlo
niekoľko detských kníh, medzi nimi nové vydanie
Pištáčika od Dušana Dušeka s ilustráciami Ďura
Balogha, ktoré sú veľmi svieže a nové, a máme
z nich veľkú radosť.“
Pri tom množstve ľudí človeku napadne, že pre
vydavateľov je Bibliotéka predovšetkým veľký
stres, no zdá sa, že to tak nevnímajú. „Je to veľký
stres pre mojich kolegov, priznám sa, že ja som
od toho už trošku oslobodený. Ale – máme obrov-
ský stánok, je tu veľké množstvo kníh, všetko sa
chystá, oceňuje, naváža, aranžuje, vyzdobuje, je
to pre nás najväčšia akcia v roku. A ľudia kupujú,
majú záujem. Myslím, že je to aj vidno.“ Veľtrh
prináša vydavateľom istú výhodu v porovnaní
s predajom v kníhkupectvách. „Ľahšie tu upo-
zorníme na niektoré tituly, lebo tu ich je vidieť,
keď ich vystavíme – čo v kníhkupectve nevie-
me vždy dosiahnuť. Keď tu napríklad boli školy,
veľmi dobre sa predávali Tiene nad Veligradom.
Je to detská knižka, historicko historicko-fan-
tastická, o Veľkej Morave. V kníhkupectvách si
ešte len hľadá svojich čitateľov, ale tu, kde bola
možnosť sa s deťmi rozprávať, veľmi rýchlo na
ňu zareagovali. Takže vieme ovplyvniť, čo sa tu
predáva, na druhej strane – veľmi veľa toho, čo
sa tu predáva, sú kusovky, veci, ktoré už nie sú
v kníhkupectvách, ale ľudia sú radi, že ich nájdu.“
Bibliotéka znamená aj pre Slovart možnosť
stretnúť sa s čitateľmi, a rovnakú možnosť ponú-
ka pre ich autorov. „Je to pre nás najväčší sviatok,
potvrdenie toho, že hádam má zmysel, čo robíme.
Lebo keď človek vidí to množstvo ľudí, ktorí sem
prichádzajú, tak je ľahšie uveriť, že knižky budú
ešte nejaký čas – a možno aj dlho – fungovať.“
Knihy sú dôležité
Podobne vníma Bibliotéku aj marketingová ma-
nažérka vydavateľského domu Albatros Media
Silvia Masárová. Na veľtrh prišli s bohatou po-
nukou detských titulov: Filipko, Prečo nekvitneš,
Paci pac. Na besede s autorkou Lenkou Maza-
lovou predstavili jej knižku s názvom Netreba
sa školy báť.
Na pódiu Panta Rhei zas diskutoval Dado Nagy
o inom titule spod strechy Albatrosu, o knihe
českého investigatívneho novinára z Respektu
Ondřeja Kundru, Putinovi agenti. Nešlo už o ab-
solútnu novinku, ale keďže v českých médiách
zarezonovala, autora – ktorý teraz chystá veľmi
aktuálny titul o džihádistoch – sa vydavateľstvo
rozhodlo dotiahnuť do Incheby. „Bibliotéka je naj-
lepšia možnosť, ako byť čo najbližšie k čitateľom,“
vraví Masárová. „Sme tu s nimi tvárou v tvár a vi-
díme, o čo majú záujem, čo hľadajú. A nám sa to
často nestáva, keďže sme vydavateľstvo, nie sme
ani distribútor, ani predajňa alebo sieť kníhkupec-
tiev. Je to pre nás úplne iný pocit a naozaj máme
Bibliotéku radi. Sme síce vyčerpaní, trávime tu
celé dni od rána do večera, ale keď vidíme našich
čitateľov, a najmä šťastné deti, tak nás to nabíja.“
Silvii Masárovej sa zdá, že na Bibliotéku cho-
dí stále viac ľudí. „No nie je to len o tom, že tu
predávame knižky. Chceme sa dostať bližšie k či-
tateľovi, spoznať ho, a – samozrejme – ak sa mu
dostaneme pod kožu správnymi otázkami, vieme,
čo mu môžeme ponúknuť o rok. Niečo, čo tu teraz
nie je.“ Teší ju tiež, že podujatie sprevádza veľmi
veľa akcií a jednotlivé pódiá ponúkajú kvalitný
program. „Dúfam, že sa to odrazí aj na štatistike
o čítanosti, lebo posledný prieskum nebol veľmi
priaznivý. Verme, že sa to zmení, budeme na tom
intenzívne pracovať. Lebo knihy sú dôležité. Pre
všetkých.“

Aj fi lozofi a a zberateľské kúsky
Hoci na výstavnej ploche prevažovali domáce
slovenské vydavateľstvá, jednu z najoriginálnej-
ších ponúk mal malý stánok českého nakladateľa
Pavla Mervarta. Mohli ste tu nájsť napríklad text
poľského renesančného astronóma a fi lozofa Mi-
kuláša Koperníka O obězích nebeských sfér alebo
Tři rozhovory od ruského fi lozofa a mystika Vla-
dimíra Solovjova. „Naše nakladateľstvo sa sú-
streďuje hlavne na knihy z oblasti humanitných
vied, či už ide o históriu, fi lozofi u, antropológiu,
dejiny náboženstiev, teológiu alebo dejiny kul-
túry. Máme niekoľko edícií, napríklad edícia Pro
Oriente sa zameriava na kresťanský východ, nie-
len na pravoslávie, ale aj na oblasť Arménie, Sýrie,
stredného východu, či už z hľadiska kultúrnych
dejín, dejín náboženstva a teológie,“ vraví Pavel
Mervart. Na Bibliotéku chodí pravidelne. „Som
tu už minimálne piaty rok. Je to veľmi príjemné
stretávanie sa s čitateľmi. Od samého začiatku,
čo som sem prišiel, som bol prekvapený záujmom
ľudí o literatúru. Ľudia jednak kupujú, jednak
sa rozprávajú. Je skrátka vidieť, že vyberajú so
záujmom o vec.“
Porovnávať môže s podobnými podujatiami
v Čechách. „Tie veľtrhy sú každý úplne iný a sú
neporovnateľné. U nás v Havlíčkovom Brode je to
také komorné, neformálne, ako na malom meste
– ale aj tak si tam nájde cestu pomerne dosť ľudí.
No nepoznám presné štatistiky. Pražský veľtrh
je zas veľká akcia, niekedy až zbytočne veľká. Tu
v Bratislave je to také komornejšie. Príjemní ľudia.“
Už tradične sa veľkému záujmu tešil Antikva-
riátik z Banskej Štiavnice, pre niektorých úplný
favorit tohtoročnej Bibliotéky. Na bratislavskom
výstavisku je ôsmy rok. „Dá sa povedať, že sme
tu už stálica,“ hovorí majiteľ antikvariátu Tomáš
Lazar. „Dotvárame celú atmosféru akoby iným
súdkom. Ľudia si teda môžu kúpiť nielen nové, ale
aj staré knihy. Tým, že nie sme úplne od fachu,
pretože knihy nevydávame, je to pre nás vždy
dôležité spojenie s realitou. Raz do roka sa tu
stretneme všetci fanúšiko-
via dobrých kníh. Neviem,
či mám hovoriť priamo
o sviatku, ale tento veľ-
trh predsa len u nás stále
nemá konkurenciu. Možno
by bolo dobré ho trochu vy-
lepšiť – aby sa z neho stal
ešte väčší sviatok knihy.“
Antikvariátik mal na Bib-
liotéke dva stánky, každý
ponúkal niečo iné. V jed-
nom boli drahšie kúsky pre
ozajstných fajnšmekrov
a zberateľov – takže by ne-
bol problém nechať v ňom
za jeden úlovok aj osemsto
eur. V tom ďalšom ste si
mohli nakúpiť staré kniž-
ky po tri eurá a pár centov.
„Sme zástupcovia kolobe-
hu života knihy. Aj knihu,
ktorá je už prečítaná, sa
usilujeme zase vrátiť do
obehu. Ukazujeme, že nie-
ktoré knihy môžu byť aj
umeleckými predmetmi,
môžu mať umeleckú hodnotu, nie sú len nositeľmi
textu. A potom ponúkame knihy pre bežného
čitateľa. Veľakrát si tu ľudia nájdu knihy svojho
detstva, svojho ‚mládí‘, a často ich kupujú svojim
deťom či blízkym, ako pamiatku na staré časy.“
Autorka tohto textu odišla zo stánku Antikva-
riátiku šťastná s Mináčovým Výrobcom šťastia
z vydavateľstva Slovenský spisovateľ (v knižke
je aj rukou úhľadne napísané venovanie: Maje
venuje mama  ́87), s Římským jarom paní Stoneové
od Tennessee Williamsa, z vydavateľstva Čes-
koslovenský spisovatel (Praha, rok 1966) a so
Životom Guy de Maupassanta. Ročník vydania
nie je známy, kniha má však na obale pekné zlaté
písmená na čiernom podklade, slovenský dvojkríž
a vo vnútri je vysádzané: Knižnica Spoločnosti
priateľov klasických kníh, rediguje Emil Boleslav
Lukáč. Za necelých desať euro slušný úlovok. Na
ďalšej Bibliotéke teda lovu zdar!