Čo sme žili a žijeme

Hoci Ján Štrasser figuruje v povedomí domácej kultúrnej society už pomerne dlhý čas ako excelentný štylista, básnik, textár a vtipný politický glosátor, v posledných pätnástich rokoch  v nej získal renomé najmä ako suverénny majster vedenia dialógu.

Od prvej publikácie s Milanom Lasicom (Forza Music, 2005), ktorá v čitateľskej verejnosti vyvolala zaslúženú pozornosť, má dnes na svojom tvorivom konte už dvadsaťdva knižných rozhovorov s osobnosťami našej kultúry, vedy i politiky, dokumentujúcich pisateľovu zriedkavú schopnosť ísť vo svojich otázkach až na dreň a zároveň ostať voči partnerovi či partnerke empatický.

V umení viesť dialóg nemá Štrasser dozaista na Slovensku seberovného. On totiž nielen kladie otázky, ale proaktívne vstupuje do deja; rozprávanie náprotivku stručne či rozsiahlejšie komentuje a jeho prúd tak nenápadne posúva. K tomu, aby rozprávača pomkol k dlhšiemu verbálnemu prejavu, mu niekedy postačia dve presne nasmerované slová. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že sa tu uplatňuje akýsi latentný hudobný princíp: pýtajúci sa zadá otázkou krátky, niekoľkotónový motív, partner ho podchytí a vzápätí podrobí brilantnému variačnému spracovaniu, pričom obaja protagonisti úzkostlivo dbajú na udržanie prísneho vnútorného rytmu textu.

O čosi podobné, no s príslušnou patinou dobovej ťažkopádnosti, sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia pokúsili literárni vedci Ján Števček a Stanislav Šmatlák v knihe Literárne rozhovory, Štrasserov tvorivý záber je však o úroveň vyššie.

Životná anabáza

Pri zatiaľ poslednom vydanom rozhovore sa do kresla oproti Štrasserovi posadil Martin Bútora, renomovaný sociológ, bývalý novinár, neskôr terapeut, prozaik, diplomat, poradca, presvedčený politický liberál a v neposlednom rade môj celoživotný, o šesť mesiacov starší druh. Na viac ako 300 stranách tejto unikátnej publikácie rozkrýva Bútora svoju životnú cestu a pútavým spôsobom mapuje ťažiskové dejinné udalosti, ktorých bol za desaťročia svojej bohatej verejnej činnosti aktérom i svedkom.

Rozpráva o svojom rodinnom pozadí (otec, nadaný, no chudobný chlapec z Považia, maturant lýcea vo francúzskom Dijone, matka, pražská rodáčka), spomína na priateľstvá z mladosti, ktoré sa neskôr osudovo pretnú pri udalostiach v novembri 1989, popisuje novinárske aktivity v študentskom Echu i v legendárnom Kultúrnom živote, svoju študijnú anabázu, šesťdesiate roky a ich tragické vyústenie, normalizačný útlm, pôsobenie vo Výskumnom ústave práce a sociálnych vecí.

Neskôr, po vyjadrení nesúhlasu s rezolúciou proti Charte 77, v protialkoholickej liečebni (tam má korene jeho odborná i literárna spisba), až po prelomový obrat počas Nežnej revolúcie, pri ktorej zohral jednu z kľúčových úloh (bol, okrem iného, iniciátorom legendárneho pešieho pochodu do rakúskeho Hainburgu v decembri 1989).

Nasleduje dvojročné poradcovské pôsobenie v Prahe u prezidenta Havla, sklamanie z rozpadu spoločného štátu, desivé šesťročné obdobie mečiarizmu, založenie Inštitútu pre verejné otázky a následné hviezdne diplomatické pôsobenie v USA, kde mal ako slovenský veľvyslanec spoločne s manželkou Zorou leví podiel na vyrokovaní úspešného vstupu našej krajiny do Severoatlantického paktu.

Príbeh mravnej integrity

Fascinujúca a vrchovato zmysluplná životná dráha súčasníka, ktorej sled má nielen v čase, keď sa udalosti odohrávali, ale najmä pri spätnom pohľade na ne zreteľnú  kauzálnu logiku. Bútorov životný príbeh sa tak pre čitateľa stáva príbehom mravnej i odbornej integrity človeka, ktorý v priebehu desaťročí prešiel zložitými peripetiami a nikdy nezlyhal. Ale nielen tým: rozhovor je zároveň znamenite spracovaným kompendiom našej novodobej histórie, akási obdoba slávneho Tigridovho Kapesního průvodce inteligentní ženy po vlastním osudu, do ktorého by sa mali začítať najmä príslušníci našich mladších generácií, dnešní dvadsiatnici i tridsiatnici – tí o našej minulosti toho zväčša veľa nevedia.

Dvadsaťdva úspešných knižných rozhovorov má dnes Ján Štrasser za sebou, a dúfajme, že aj značný počet ešte pred sebou. Hoci sa na ne môžeme úprimne tešiť, som presvedčený, že tento svoj knižný počin, ktorý čitateľovi rozhovorom s Martinom Bútorom predostrel, už len ťažko prekoná.  

Ivan Marton (1945)

Študoval muzikológiu v Bratislave, Varšave a Hamburgu. Bol dlhoročným dramaturgom Slovenskej filharmónie, pracoval tiež ako hudobný producent. V roku 1990 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSSR za VPN.

Ján Štrasser, Martin Bútora: Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme

Bratislava: Slovart, 2021

Foto: Martin Bútora. Zdroj: cocitat.sk