"Čo zostalo z básnika" Emila Boleslava Lukáča?

Dňa 1. novembra 2000 bol by sa dožil stých narodenín básnik, prekladateľ, kňaz, redaktor, editor a organizátor literárnych aktivít Emil Boleslav Lukáč (1900 - 1979). Kultúrna obec si pripomenula toto jubileum viacerými podujatiami seminárneho charakteru: 7. októbra usporiadala seminár o Lukáčovom diele Spoločnosť pre Tvorbu T (v rámci stretnutia sv. inteligencie); 12. októbra bol lukáčovský seminár v Banskej Štiavnici, 14. novembra v Bratislave; usporiadalo ho Literárne informačné centrum a Klub nezávislých spisovateľov a 30. novembra si pripomenuli básnika (a prekladateľa maďarskej poézie) E. B. Lukáča na katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty v Segedíne. V prítomnom zborníku odtláčame referáty a diskusné príspevky, ktoré odzneli na seminári v Bratislave (dva z nich - J. Vanovič, V. Petrík - odzneli aj v Modre, jeden - M. Kovačka - aj vo Zvolene). Zborník sme doplnili staršími kritikami (Š. Krčméry, M. Pišút, M. Tomčík, A. Bagin), výberom z Lukáčovej tvorby a archívnymi materiálmi, týkajúcimi sa Lukáčových životných osudov. Súčasťou zborníka sú reprodukcie fotografického materiálu, použitého v niektorých publikáciách venovaných tomuto básnikovi a kultúrnemu činiteľovi.
           Emil Boleslav Lukáč patril v slovenskej literatúre dvadsiatych až štyridsiatych rokov k vedúcim básnickým zjavom. Obohatil slovenskú poéziu o tvorbu hlbokej reflexie a duchovného znepokojenia. Ďalšími aktivitami spoluvytváral priaznivú kultúrnu atmosféru a pomáhal dvíhať literárny život na Slovensku na vyššiu úroveň. V časoch totality a bezduchého materializmu sa jeho dielo - a on sám - fumigovali. Je úlohou literárnej histórie objektívne zhodnotiť jeho prínos a nájsť mu zodpovedné miesto v kontexte modernej slovenskej literatúry.

Vladimír Petrík