Vyhľadávanie
Crowdfundingové vydávanie kníh
V posledných rokoch možno badať na slovenskom knižnom trhu nový trend, a to vydávanie (nielen) kníh prostredníctvom crowdfundingovej podpory, čo je jav, ktorý musí, respektíve by mala reflektovať aj literárna veda.
Na Slovensku je v súčasnosti známa predovšetkým platforma StartLab, ktorá vznikla v roku 2015 a úspešnosť jej kampaní je viac ako 80 %, v Česku HitHit či Startovač. Svetovo najznámejšími crowdfundingovými platformami sú Kickstarter a Indiegogo. Získanie takejto online finančnej podpory je atraktívne najmä pre neznámych a debutových autorov, s čím sa spája isté riziko.
Crowdfunding vs vydavateľstvá
Informácie, ktoré sa prezentujú v rámci crowdfundingového projektu, sprostredkováva hlavne samotný autor, respektíve vydavateľ, ktorí, samozrejme, knihu vychvália, aby oslovili čo najväčšiu masu ľudí – potenciálnych podporovateľov. Úspešnosť takéhoto projektu výraznejšie závisí aj od propagácie, marketingu a reklamy. Po dosiahnutí žiadanej sumy tak môže byť vydaná aj kniha (pod)priemernej kvality. Niežeby isté vydavateľstvá nevydávali aj (pod)priemerné tituly, ale niektoré vydavateľstvá sú viac-menej zárukou umeleckej hodnoty, pričom v zistení kvality vydavateľstva môžu čitateľovi pomôcť informácie o tom, kto ho vedie, koľko rokov na knižnom trhu pôsobí, počet ocenení či pozitívnych recenzií na knihy, ktoré vydalo.
Väčšinu kníh vydaných vo vydavateľstve finančne podporuje Fond na podporu umenia, čo tiež môže byť náznakom, zárukou kvality, keďže autor, vydavateľ musí podať žiadosť, v ktorej napríklad zdôvodňuje prínos a kvalitu titulu, k čomu sa odporúča priložiť posudok literárneho kritika. Žiadosti následne schvaľuje niekoľkočlenná odborná porota, čo je, respektíve by malo byť tiež zárukou kvality. Samozrejme, takýto proces trvá dlhšie. Ak seriózne vydavateľstvo vydáva debutového autora, zväčša ide o autora, ktorý vyhral niekoľko literárnych súťaží a svoje texty už publikoval v relevantných literárnych časopisoch. Pri debutantoch a menej známych autoroch sa očakáva, že posudok bude súčasťou žiadosti o grant. Samozrejme, niekedy sa dá získať pozitívny posudok aj na slabšiu knihu, takže ani ten nie je vždy zárukou kvality, ale keďže súčasťou žiadosti je aj 10-stranová ukážka, komisia si vie urobiť vlastný názor.
V roku 2020 vzniklo vydavateľstvo Ezopo, ktoré funguje výhradne na crowdfundingovej podpore, čo je ďalší nový fenomén vo vydávaní kníh – crowdfundingové vydavateľstvo.
Nedostatočne o hendikepe, pomoci a rodine
V roku 2020 v uvedenom vydavateľstve vyšli Veruške Bobekovej (vlastným menom Viera Kočiš Čechová) tri knihy pre deti, a to Ripka; Maruška; 6 detí, ktoré si sama ilustrovala. Vďaka crowdfundingovej podpore získala na vydanie uvedených troch kníh 41 135 eur, čo je niekoľkonásobne vyššia suma ako finančná podpora z Fondu na podporu umenia. Ide o tri príbehy vo veršoch, v ktorých sa konvenčným spôsobom stvárňuje téma hendikepu, pomoci a rodiny. Z hľadiska genológie ide o epickú, príbehovú poéziu, ktorá je určená deťom mladšieho školského veku.
Vo všetkých troch tituloch je veršovanie na veľmi slabej úrovni, ktoré sa vyznačuje enormným množstvom gramatických rýmov (v rýmových dvojiciach sú najmä verbá): „A ľudia sa k Maruške zbiehali, / nad jej kolískou jasali. / Vraj toľkú krásu ešte nevideli, / mnohí v úžase onemeli.“ (s. bez paginácie). Viackrát možno identifikovať aj neprirodzenú syntax či narušený rytmus. Každý verš v citovanej strofe sa vyznačuje rozličným počtom slabík.
V poradí prvá kniha – Ripka – má formu denníka, v ktorom protagonistka Ripka píše o svojom hendikepe, od narodenia je nemá (ako ryba, čím sa vysvetľuje jej pomenovanie): „Tak už som tu – aby som veci vysvetlila. / Vieš, ja som sa s ústami ako rybka narodila.“ S touto nepriazňou osudu sa snaží vyrovnať, čo autorka spája s priamejším didaktizmom, keď ostatné deti sa vysmievajú rôznym odlišnostiam: „A tam, počas jednej z mojich potuliek, / začula som spoza plota smiech. / A videla som deti, jak sa smiali, / dievčaťu do čudákov nadávali. / Zato, že smiešne vlasy malo, / že do nemoderných šiat sa obliekalo.“ Prijatie svojho hendikepu sa však nekreuje postupne ani originálne. Následne získava prvú kamarátku, ktorej ušila šaty, aby sa deti z nej už nesmiali: „Podľa nej o tom je pravý kamarát, / ktorý i s chybami má ťa rád!“ Autorka do narácie neinvenčne vkomponovala aj motív smrti babky, s čím sa spájajú explicitné a neautentické pocity so sentimentom: „Za starkou sa mi veľmi cnie... // Kedy tá bolesť pominie???“
Zatiaľ čo v prvej knihe sa len náznakovo pracovalo s fantastikou, druhú knihu – Maruška, možno označiť za veršovanú rozprávku. Bobeková opäť vytvára naráciu prostredníctvom tragickej osudovosti: „Oj, či bola len tá veštba krutá“, ružová víla pri narodení dá hrdinke Maruške srdce plné lásky, čierna sudička jej dá do vienka: „Za všetko dobré, čo kedy spraví, / jeden vlas jej padne z hlavy! / Až neostane jej nič na hlave – / umrie jej srdce láskavé!“
Podobne ako v prvom titule, aj tu autorka stvárňuje motív smrti, tentoraz na konci zomiera protagonistka, ktorá nezištne pomáha vo svete napriek tomu, že vedela, že ju to zabije: „Maruška si robila, jak chcela sama.“ V prvoplánovom závere teda nedochádza k žiadnemu prekvapeniu, Maruška koná dobro, hoci vie, že ju to pomaly zabíja: „Nuž pomáhala, kde sa dalo, / z hlavy jej vlasov rýchlo ubúdalo. / Až ostal jej len jeden jediný / – i ten bol celý šedivý...“ Podobne sa tragicky sebarozdala socha v rozprávke Šťastný princ od Oscara Wilda, ale zatiaľ čo Wilde kreuje symbolický príbeh tak, že v závere dochádza k čistej katarzii vo vzťahu k ľudskému charakteru, tak Bobekovej posolstvo je problematické, keďže nepracuje so žiadnym druhým plánom (to, že z Maruškiných vlasov sa po jej smrti stali pavučiny počas babieho leta, nepovažujeme ani za vhodné posolstvo, ani za dostatočný druhý významový plán).
Podobne plytká je aj tretia kniha, rozprávka vo veršoch s názvom 6 detí, v ktorej sa opäť zameriava na osudovosť a smrť. Šesť detí je šesť duchov, ktorí žijú spolu v jednom dome, čo je zobrazené pomerne hororovo. Tým zomreli rodičia, pričom najstarší súrodenec sa mal o nich postarať, ale on sa rozhodol pre cestovanie, preto naň rodičia uvalili kliatbu. Ak sa chce zbaviť kliatby nepokoja, musí za seba nájsť náhradu, ktorá sa postará o tých šesť detí. Už ako starec (nijako invenčne neprekabáti dievča – pripomínajúce Marušku z predošlej časti), ktoré ho na chrbte donesie do toho domu, tam ju nechá a ona sa následne postará o tých šesť duchov, z ktorých sa nakoniec stanú živé deti.: „Viac nad zemou sa nevznášajú, / telíčka z mäsa – kostí majú!“ Posolstvo je explicitne vyjadrené v klišéovitom závere: „Nikdy nevedel, čo je rodina. / Ani nikdy nebude vo svete šťastný, / keď cudzí sú mu jeho vlastní. / Srdcu milšia mu bola cudzia krajina, / než dvanásť rúk, čo s láskou objíma.“ Opäť sa narácia modelovala bez akýchkoľvek hlbších významových rovín.
Obozretnejšie podporovanie
Veruška Bobeková mnoho nápadov teda nedotiahla. Preto je potrebné byť obozretnejší pri crowdfundingovom podporovaní, respektíve pri kupovaní knihy, ktorá vyšla vďaka takejto online podpore, najmä ak ide o neznámeho a debutového autora. Crowdfundingové platformy sú, samozrejme, prínosné, na Slovensku vďaka tomu vyšiel napríklad originálny a podnetný hudobný album pre deti s názvom Toddler Punk a mnoho iných kvalitných produktov (nielen) pre deti.
Článok je čiastkovým výstupom z riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0095/18 Umelecká hodnota, trivialita, brak a gýč v literárnej, výtvarnej a hudobnej tvorbe pre deti a mládež.
Dávid Dziak (1992)
Pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa literatúre pre deti a mládež, predovšetkým hodnoteniu súčasných kníh pre deti a mládež a recepcii literárneho textu detským čitateľom. Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopise Slniečko (2020-2021, roč. 75) a Vertigo (2018, č. 5), v zborníku Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a na portáli knihynadosah.sk (2019). Pripravuje zbierku rozprávok.
Veruška Bobeková: Ripka
Bratislava: Ezopo, 2020
Veruška Bobeková: Maruška
Bratislava: Ezopo, 2020
Veruška Bobeková: 6 detí
Bratislava: Ezopo, 2020
