Cyberpunk ako paródia komunikácie s médiami

Stretnutie prozaika Michala Hvoreckého s jeho čitateľmi na Gymnáziu Antona Bernoláka v Senci - druhé z podujatí tohtoročných Literárnych stretnutí 2004 - malo punc generačnej vrelosti. Cyberpunk, ktorý ako špecifický typ dekompozičného humoristického žánra doviedol Hvorecký k až básnickej dokonalosti, ako sa zdá, hlboko načrel do sŕdc práve stredoškolskej mládeže. A podarilo sa to aj spisovateľovi ako osobe. Ešte som nebol na besede, kde by si stredoškoláci s autorom spontánne potykali… A zažil som besied neúrekom.
           Keď som podujatie pripravoval, navštívil som študentov seneckého gymnázia s tým, aby si sami zvolili, s kým zo spisovateľov sa chcú stretnúť a pozhovárať - jednohlasne povedali Hvorecký. Nemám rád školometské formy ne-kontaktov mládeže s literatúrou, keď sa žiaci povinne naženú do telocvične a pridelia sa im otázky, ktoré majú velikánovi slova položiť. Od začiatku som teda vedel, že v tomto prípade taká situácia nenastane, a predsa ma spontánnosť septimánov, s ktorou prevzali za mňa moderovanie programu a sami do neho prispeli krátkym čítaním z vlastnej literárnej tvorby, veľmi príjemne prekvapila.
           Zrelý vzťah k literatúre, ktorú si gymnazisti osvojujú cez Hvoreckého poviedky a najmä román Posledný hit, ktorý je epickou paródiou na marketingové učebnice media relations, charakterizuje hlboká pocitová zainteresovanosť na dielach, ktoré sa im páčia. Najmä živý záujem o magickosť vzniku literárneho diela v spojení s ekonomikou jeho vydania (až po autorský honorár). Takto intelektuálne vybavených čitateľov netreba vodiť za ruku. No v budúcnosti bude určite veľmi potrebné čo najintenzívnejšie im sprístupňovať živý kontakt s literatúrou (autorom, vydavateľom, knižným grafikom). V civilizačnom prostredí, kde už takmer všetky vyvýšeniny a slnkom zaliate pláne obsadili elektronické médiá, slovenská literatúra takúto podporou nevyhnutne potrebuje.