Vyhľadávanie
Dana Podracká: Persona & Morfeus
Diptych Dany Podrackej Persona & Morfeus tvoria dve samostatné knihy; kniha básní Persona a kniha krátkych gnómických príbehov Morfeus. Poradie a názvy vnútri kníh sú identické. Zatiaľ čo Persona vidí svet cez prizmu poézie, Morfeus posúva motívy videného do „vyššieho levelu“ v zmysle kabalistického princípu: človek by mal na zemi žiť preto, aby sa celý čas snažil pochopiť záhadu „horného poschodia“. Knihy sa dajú čítať osve aj spolu. Hľadaním vzájomných paralel vás vtiahnú do vlastnej skúsenosti, kde je pomyselná „tretia“ kniha, ukrytá „medzi“. Voľným spájaním napísaného s osobne prežitým vzniká dobrodružstvo analýzy seba i sveta. Nie je vylúčené ani párové čítanie, pri ktorom jeden číta druhému „o tom istom“, ibaže z trochu inej strany, aby sa rozprúdil dialóg dialógu, tetralóg. Knižný diptych vychádza vo vydavateľstve Sofa.
Bábika
Predtým som bola bábika
s plátennou hruďou,
s atramentovým slnkom a mesiacom
na kolenách.
Postavili ma do okna,
aby som videla
kto prejde bránou,
priblíži sa k mojej tvári,
poreže sa na mojom srdci
a nakreslí mi vnútorný hlas.
Neboj sa,
z neba k nám dorastú cesty,
doputujú k nám kosti,
v úplnej bezbrehosti
začneme snežiť.
Bábika
Brána sa otvorila. V priezore uvidela prízrak, vytesaný z úsvitu. Na spánkoch mal malé krídla. Čosi podobné videla na náhrobnej fotografii dievčatka, na meno ktorého zabudla.
Mystici uctievajú jedinú ružu, ktorá je všetkými ružami, milenky jediný bozk, učeníci jedinú knihu. Ona uctievala jediný sen, ktorý je všetkými snami.
Až keď kráčala, uvedomila si, že kráča. Dovtedy to nedokázala. Dokázala len postojačky čakať. Neveriacky sa pozerala na svoje nohy a ruky.
Chcela uvidieť svojho hýbateľa a pozrela sa do výšok. V záblesku zjavenia uvidela Morfea, boha snov, ktorý dokáže vziať na seba podobu akéhokoľvek človeka. Teraz mal jej tvár.
Upokojila sa a kráčala za snom.
Poschodová posteľ Fridy Kahlo
Diego ti podrezal žily, Frida;
chcel sa presvedčiť, či si naozaj mŕtva;
nechápal, ako si mu to mohla urobiť
nechať nad posteľou
kostlivca vnútorného hlasu,
plátno kože,
pribité o rám
Judáš lásky; dal do pohybu pevninu,
rovníky aj poludníky; kríže zemegule;
korzet, držiaci pohromade nebo,
videné cez prasklinu tela
po prvý raz som bola podvedená
v spacom vozni nočného rýchlika;
môj nápadník vyšiel po rebríku
k tej, čo spala nado mnou;
myslel si, že aj to som ja.
Poschodová posteľ Fridy Kahlo
N eobišli ju noci, keď trpela natoľko, že sa nemohla pohnúť. Duša sa vznášala nad telom ako hmla nad riekou. Precitala, ale necítila si telo. Bola Psyché. Prichádzal k nej ten, ktorého nemohla vidieť. Ležala v korzete na lôžku. Na spustenej nohe mala čiernu topánku a pančuchu s farebným podväzkom, zhrnutú po členok.
V tichu počula nad sebou dych. Zavolala naňho: Urob mi dieťa, aby som uvidela tvoju tvár!
Zasvietil na ňu baterkou. Dlaňou zakryla kruh. Presvietená ruka sa podobala na farebného motýľa. Nad jej telom sa skláňal Diego Rivera. Dovolila mu niekoľko malých bodnutí.
V tlačenej podobe Knižnej revue je rozsiahlejšia ukážka.
