Daniel Katz Zákony Anttiho Keplera

Fínsky spisovateľ a scenárista Antti Kepler nakrúca v Káhire s fínskym filmovým štábom film o orientalistovi Oskarovi Augustovi Gamlinovi. Keďže je Antti Kepler hlavným hrdinom (antihrdinom) knihy Daniela Katza, nemôže nič plánovať vopred, je životom unášaný. Prihodia sa mu viaceré bizarné veci. Nevinne sa zapletie do zabitia arabského policajta, stretne sa so starým vedcom, ktorý sa venuje astrológii, na bočnej streche hotela vedie hydináreň, vysedí kuriatka, a na medzinárodnom kongrese arabských spisovateľov Keplera prinútia recitovať po fínsky. Ďalšie smiešne situácie vzniknú, keď sa usiluje dostať do priazne herečky Marie. Román je napísaný nezameniteľným štýlom, v ktorom sa v plnej miere prejavuje rozprávačské umenie Daniela Katza, svojský koktail satiry a lásky, humoru aj hlbokých úvah.

Maslachat al-ista´lamát, sekcia ministerstva informácií, sídlila v mnohoposchodovom hemžiacom sa mravenisku televíznej budovy. Na jej chodbách sa medzi úradníkmi tlačili civili, ktorí sem prišli niečo vybavovať, a všetci si navzájom nosili biele papiere, tak ako robotnice mravcov prenášajú biele vajíčka zdanlivo bez zmyslu a poriadku. Za písacími strojmi sedeli ženy zahalené do bielych čádorov a medzi nimi sa pohybovali muži v čierno-bielych pásikavých oblekoch, ako aj v galabijach oblečení úradníci. Šurtíovia oblečení v čiernom, strážcovia, skúmali priepustky Fínov a prísne pozerali všetkým do tváre, len na Máriu sa usmiali.

Úradníkov a administratívnych pracovníkov boli stovky, väčšina z nich boli zle platení, zbytoční, frustrovaní ľudia, ktorých pole pôsobnosti sa často prekrývalo, a predsa boli akosi zvláštne šťastní vďaka privilégiu byť v štátnych službách a poberať minimálnu mzdu. Mnohí z nich mali vysokoškolský diplom a viacerí sa ešte nevzdali nádeje, že sa raz zúčastnia na výrobe poriadneho filmu, zračilo sa to v ich horúčkovitých očiach, v jednom oku horelo nadšenie a v druhom sa zablesklo unavené vedomie, že sa toto želanie nikdy nesplní. Kepler vídaval podobné nesúmerné páry očí na chodbách Fínskej filmovej nadácie. Zrazu sa ho zmocnil taký intenzívny pocit totálnej neistoty, že sa musel oprieť o stenu a zatriasť hlavou ako kôň, ktorému sa do ucha snaží vliezť zelený chrobák. Ten červ pochybností v ňom vzbudil nedôveru v jeho nadanie a schopnosti a oprávnenie nazývať sa spisovateľom, ten zelený diabol už aj predtým spochybňoval jeho právomoc hovoriť v mene kohokoľvek iného, ústami kohokoľvek iného o záležitostiach kohokoľvek iného, dokonca sa posmieval jeho úsiliu hovoriť o svojich vlastných najhlbších citoch, strachoch a túžbach. Niekedy mal malé múdre oči jeho matky a pohŕdavú krivku nosa, inokedy pripomínal učiteľa materinského jazyka, ktorý však mal tykadlá. Len povedzte, pán Kepler, ruku na srdce, o čo viac a múdrejšieho by ste vedeli povedať o živote, o ľuďoch, o ľudskom utrpení, radostiach, želaniach, snoch, o narodení, raste a smrti ako ten starý šikmooký vrátnik, ktorý preberá ruženec a uprostred všetkého zhonu a hluku sŕka zelený čaj?

Po hodinovom čakaní, počas ktorého im ponúkli čaj a sladké sušienky, ich prijal vedúci sekcie Al-Hoznani. Bol to veľký, korpulentný štyridsiatnik, pod malými rovnými fúzikmi melancholický úsmev, jeho zriasené horné viečka napoly prikrývajúce priateľské oči pripomínali korytnačku. Sedeli pred ním na stoličkách, on si prezeral papiere, ktoré boli nakopené na jeho písacom stole, presúval ich z jednej strany na druhú, povedal „aha“ a pohrúžil sa do jednej kopy, podchvíľou pozrel na filmový štáb, ako keby sa chcel uistiť, že sú stále na mieste, všimol si Máriu, ktorá sedela najďalej s očami ostýchavo sklopenými k zemi, ako jej radili. Al-Hoznani na ňu niekoľkokrát kradmo pozrel, ale rýchlo odvrátil zrak, keď Mária zdvihla oči. Máriina žiarivá plavosť očarila aj jeho.

Úryvok z románu, ktorý v preklade Zuzany Drábekovej vychádza vo Vydavateľstve Slovart.

Falck po anglicky predniesol plynulý, ale popletený prejav o projekte Oskar A. Gamlin. Jeho vety prekypovali termínmi filmovej estetiky a filmovej techniky. Kepler, ktorý sedel šikmo oproti nemu, si všimol, že sa Falckovi v kútikoch úst nahromadili malé slinové bublinky, ktoré sa spájali a vytvárali čoraz väčší slinový balón, a Kepler znepokojene uvažoval, či by mohol celý projekt stroskotať na tom, že sa vedúcemu sekcie možno hnusia ľudia, ktorí v zápale nevedia udržať sekréty vo svojom vnútri. Al-Hoznani zdvorilo počúval, ale úsmev na jeho tvári bol čoraz smutnejší. Aj Falck si to dokonca všimol a jeho hlas zneistel, reč sa spomalila a napokon celkom zmĺkol a spýtavo pozrel na Egypťana. Ten si škrabal hlavu ostrihanú na ježka.

– Prepáčte, ale ako sa vlastne volala táto osoba? – spýtal sa.

– Oskar August Gamlin, – povedal Falck.

– Presne, tak je to tu predsa aj napísané. Gamalin... Takže?

– Takže?

– Môžem sa spýtať, čo má spoločné s týmto... filmom?

To bolo na Kuikku priveľa. Zreval: – Ježiši! Pol hodiny sa tu hovorí o tom dedkovi a tento sa tu teraz pýta, kto a čo... a aj inak vyzerá, akoby nemal všetkých pohromade!

Al-Hoznani pozrel spýtavo na Kuikku a potom na ostatných.

– Hovorí, – rýchlo vysvetľoval Falck, – hovorí, že tento vedec Gamlin bol veľkým priateľom Arabov.

– Bol dokonca v Mekke, – pripomenul Kepler.

– A aj sa odtiaľ vrátil, – zašomral Pirta.

– Bol teda moslim? – zisťoval Al-Hoznani.

– No, vlastne nie celkom, – začal Falck, ale Kepler ho prerušil: – Bol, on bol moslim.

Falck vytreštil oči na Keplera a po fínsky odporoval: – Na to predsa nie je nijaký jasný dôkaz...

– Tu neradi vidia, ak nejaký kresťan ide do Mekky, – zašepkal Kepler.

– Ja viem, – povedal Falck. – Ale v tomto bode by som sa nechcel odchýliť od pravdy, zo zásady, pretože ak teraz ustúpime...

Na pomoc prišiel Kuikka: – Áno, bol moslim. Ale teraz je mŕtvy. Mŕtvy moslim. Dead Moslem, he was.

– To je smutné, je mi to veľmi ľúto, – povedal Al-Hoznani.

– On je mŕtvy už vyše sto rokov, – vysvetľoval Falck.

– Ale veď to je hrozné!

– Ježišmária! – vyprskol Kuikka.

– Nespomínaj tu stále Ježiša, oni to nemajú radi, – zasiahla do rozhovoru Mária. Al-Hoznani na ňu so záujmom pozrel.

– Spýtaj sa ho, kedy dostaneme z colnice zvyšné prístroje a filmy a kedy zariadia dopravu, – naliehal Kuikka na Falcka.

Al-Hoznani akoby chápal, o čom hovorí Kuikka, pretože roztiahol ruky do veľkodušného gesta a povedal:

– Všetko sa zariadi. Úplne všetko. V najbližších dňoch!

– In-šálla!, ako to hovoríte vy, ak bude Alah chcieť, – žartoval Pirta, ktorý ako vedúci výroby vedel, čo znamená „v najbližších dňoch“.

– Nie som moslim, – povedal Al-Hoznani vážne, – som kresťan. Kopt. I am Coptic.

– To je kresťanský optik? – spýtal sa Kuikka.

Al-Hoznani sa ponoril do papierov, ale zdalo sa, že sa v nich nevyzná, pretože sa čoskoro vzdal, niečo si po arabsky mumlal pod nos a pokyvoval hlavou.

– Čo hovorí? – zašepkal Falck.

– Hovorí, že rukopis je zaujímavý, ale pochybuje o našich schopnostiach zrealizovať ho, – klamal Kepler.

Vedúci sekcie pohyboval perami, akoby hľadal to pravé slovo, prvé slovo nejakého zaklínadla. Chcel im dať na vedomie, že sa s rukopisom vopred oboznámil, ale aj dieťaťu by bolo jasné, že sa dnes po prvý raz ocitol zoči-voči mystériu, ktorého meno bolo Gamlin.

– Ak som to správne pochopil, – začal, – opravte ma, ak sa mýlim, tak tento váš moslim, tento... Gamlin... tento náš priateľ, ak to môžem tak povedať, tak... on je akoby v tomto vašom filme?

– Svojím spôsobom je hlavnou postavou nášho filmu, ak to tak môžem povedať, – vysvetľoval Falck. Al-Hoznani listoval v zozname členov filmového štábu.

– Ja ale na tomto zozname nemôžem nájsť jeho meno.

– Ale veď on zomrel.

– Chápem. Vy chcete filmovať jeho hrob. Kde je? Na cintoríne Bab el-Nasr?

– Nie, chceme ísť akoby po jeho stopách, – povedal Falck a posunul sa o niekoľko krokov dopredu na stoličke.

– Chcete sa stať moslimami ako on? Taká skupinová konverzia? Aby ste sa dostali do Mekky?

– My chceme urobiť film o štádiách jeho života, alebo vlastne o tom, ako istý filmový štáb sleduje jeho stopy a pokúša sa urobiť film o štádiách jeho života.

Al-Hoznani urazene potriasol hlavou.

– Dva filmové štáby? Tu sa hovorí len o jednom. Prečo dva? Veď ten muž je mŕtvy.

– Len jeden filmový štáb. Jeden! – opravil ho Falck napätým hlasom.

– Môžeme vás ubezpečiť, že hoci Gamlin zomrel, jeho pamiatka žije aj v srdciach Fínov aj Arabov. Bol vážený vedec a učenec, osobný známy egyptského pašu Muhammada Alího. Tu je jeho obraz, – povedal Kepler a ukázal fotografiu maľby z Helsinskej univerzity, ktorá predstavovala Gamlina v beduínskom odeve s turbanom na hlave. Muž sokolími očami pozoroval západ slnka.

– A tu je jeho hrob. – Kepler mu podal druhý obrázok jednoduchého hrobu, na ktorom bol arabský text. – Tento sa nachádza v jeho vlasti, v našej vlasti, vo Fínsku.

Al-Hoznani spľasol rukami: – Obdivujem vás. Ste kresťania, ale napriek tomu si chcete svojím filmom uctiť a zvečniť jeho pamiatku. Som nesmierne dojatý.

– Nemáme nijaké náboženské predsudky, – povedal Falck hrdo. – V našej krajine vládne úplna sloboda vierovyznania. Na filmovej akadémii je jeden môj študent moslim, fínsky Tatár. A napríklad scenárista tohto filmu, tuto pán Kepler, je ž...

– Budhista, – bleskovo ho prerušil Kepler. – Pred tromi rokmi, keď som bol v Nepále, som konvertoval na budhizmus.

– Zaujímavé náboženstvo, – utrúsil Al-Hoznani ľahostajne. Náboženské veci ho zrejme zaujímali pramálo. Ale potom si spomenul na Máriu a ako zdvorilý muž sa spýtal, ktoré náboženstvo zastupuje táto očarujúca filmová hviezda zo zasľúbenej krajiny slobody vierovyznania. Mária múdro mlčala, oči zbožne sklopené k zemi na znak akéhokoľvek náboženstva.

– Je gréckokatolíčka, ortodoxná, – klamal Falck, inšpirovaný všeobecným ovzduším klamania, – jej otec je pop, diakon, otec Feodor...

Al-Hoznani úctivo kývol hlavou smerom k Márii.

– Povedz, že jej matka je mníška a jej manžel mních v kláštore Valamo, – zašepkal mu Pirta a natriasal sa na stoličke od zadržiavaného smiechu.

– Spýtaj sa už, dočerta, kedy budeme môcť nakrúcať, – povedal Kuikka a takmer pukol od netrpezlivosti. – Nie, nechaj to tak, spýtam sa ho na to sám: Wann kann we startta filming? He? Todai or the viftiins dai?

Táto priama otázka zapôsobila na Al-Hoznaniho osviežujúco. Zalistoval v svojom stolnom kalendári a povedal:

– Ak všetko dobre pôjde, povolenia budeme mať hotové do stredy... – zdvihol ruku, aby potlačil ich predčasnú radosť, – nezabúdajme však, že streda nie je vhodný deň na začínanie práce, keď štvrtok je Zelený štvrtok a piatok je Veľký piatok pre vás luteránov, a to je predsa aj inak moslimský sviatok a deň pokoja. Veľkonočné dni sú teda nedeľa a pondelok... V utorok je možno príliš skoro začínať, ešte sa nič nerozbehlo... a potom v stredu by ste aj mohli začať, ale ako vidím, tento rok pripadá gréckokatolícka Veľká noc na nasledujúci víkend a v dňoch, ktoré jej predchádzajú, vaša očarujúca hlavná predstaviteľka, samozrejme, nemôže pracovať, takže ten týždeň je celý passé... Navrhujem, aby ste počkali na ďalší týždeň, keď je niekoľko vhodných dní pred našimi koptskými prípravami na veľkonočné sviatky, takže to zasa nevychádza, nás Koptov je vo filmovej brandži hojne, môžete mi veriť, ale ako som povedal, inak vám nič nebráni, aby ste začali čo najskôr a my urobíme všetko, čo je v našich silách, aby ste šťastne dospeli k začiatku!