Dávny rozprávkový poklad

Známe rozprávky z Tisíc a jednej noci v úprave významného poľského básnika Bolesława Leśmiana a v preklade Jozefa Fabuša pod názvom Rozprávky zo Sezamu.

Titul zbierky odkazuje na jeden z najznámejších príbehov Ali Baba a štyridsať zbojníkov a obrázok na obálke ukazuje Ali Babu a žiariaci poklad. Práve rozprávky a rozprávanie je takýmto žiarivým pokladom, ktorý každé dieťa nanovo objavuje v bezodnej truhlici svetovej literatúry. V Leśmianovom výbere je rozprávka poklad opradený čarami, ale aj sympatickým humorom.

Rozprávač svojho čitateľa okamžite vtiahne do príbehu. Prihovára sa poetickým jazykom: „Nech každý napne uši, aby si tento príbeh o zázračnom tátošovi vypočul pozorne od začiatku do konca. Lebo je to príbeh plný nečakaných príhod a neslýchaných zázrakov. Príbeh skutočne čarodejný.“ (s. 7)

 

Keď Džin stratí trpezlivosť...

Problémom slovenského vydania je nedôsledný preklad, keď sa v rozprávke o rybárovi chybne stane z rozprávkovej postavy Džina Génius, ktorý spal na dne skrinky tristo rokov. Za odmenu, že ho rybár vyslobodil z truhlice na dne mora, mu dovolí vybrať si spôsob smrti: „utopením, obesením, zadusením, otrávením alebo rozseknutím hlavy“. (s. 132)

Génius vysvetľuje prešibanému rybárovi, prečo ho čaká smrť: „Nadišlo štvrté storočie... Vidiac, ako sa mi na dne mora nedarí, stratil som napokon všetku trpezlivosť. Zovrel vo mne hnev a nenávisť voči všetkým ľuďom, čo chodia po brehu, po zemskom povrchu. A vtedy som prisahal, že toho, kto ma teraz vyslobodí, okamžite usmrtím. Z vďaky za vyslobodenie mu však dovolím vybrať si, akou smrťou chce zomrieť.“ (s. 136 – 137)

Našťastie, aj tento napínavý až strašidelný príbeh sa skončí šťastne, a tak, ako to už v rozprávkach býva, semienko jedného príbehu vykvitne v ďalšom príbehu: „Uložme tvoj príbeh do nasledujúcej rozprávky. Ale pamätaj, nešťastný mládenec, aby si mi ho vyrozprával od začiatku až do konca.“ (s. 161)

 

Temná rozprávka o ukrutnej Chryzeide

Rozprávka pokračuje Rozprávaním kráľa Ebenových ostrovov, ktorá je veľmi zvláštnym príbehom o zakliatych rybách, čiernozlatom jazere, o netvorovi a o nevernej Chryzeide. V tejto temnej rozprávke ožíva mŕtvy netvor natretý čarodejnou masťou a kráľ Ebenových ostrovov trpí pod železným bičom ukrutnej Chryzeidy. Rozprávka sa skončí návratom k rybárovi, ktorý dostane všetko, čo mu bolo sľúbené v predchádzajúcej rozprávke.

Okrem známych rozprávok ako Ali Baba a štyridsať zbojníkov a Príbeh o Aladínovi a zázračnej lampe sa do výberu Bolesława Leśmiana dostali aj rozprávky ako O krásnej Parisade a vtákovi Bulbulezarovi. Táto mimoriadne poetická rozprávka je aj o túžbe po príbehu a rozprávaní, ktorá je zasiata hlboko v ľudskej duši: „Ale najväčším divom je vták Bubulezar. Má krídla páva, krk labutí, zobák bocianí, pazúry ako sup a oči ako lastovička. Ľudským hlasom rozpráva, rozprávkami zabáva. Keď rozprávku dokončuje, fajočku si zapaľuje. Nemôže byť šťastný, kto nemá tieto divy.“ (s. 290)

 

Extatická atmosféra

Bratia krásnej princeznej sa podujmú doniesť jej všetky dary, o ktorých sa Parisada dozvie od trpaslíka v záhrade. Echá mnohých dávnych mýtov sa ozývajú aj v tejto rozprávke: čarovný prsteň, magické číslo tri, nesplniteľné príkazy neobzrieť sa, pevné súrodenecké puto. Tieto alúzie sú zdôraznené rýmovanými refrénmi, ktoré dávajú textu výnimočnú extatickú atmosféru: „Ticho a pusto bolo na ceste širokej, na ceste priestrannej. Žiadny život, žiadny vzruch – len nehybný, mŕtvy vzduch. Mŕtvo a pusto a strašne a prázdno.“ (s. 317) Rozprávka sa končí svadbou krásnej Parisady a princa.

Všetky príbehy majú neuveriteľne spletitý dej, ktorý je plný digresií a prekvapivých zvratov. Postavy odvážnych mužov a krásnych žien sú sympatické svojou odvahou, bystrosťou, ale aj drobnými chybičkami, napríklad bradavičkou, ktorá bránila Parisade vydať sa za vysnívaného princa.

 

Jemné klasické ilustrácie

Tak ako Šeherezáda ľstivo predlžovala svoj život čarodejnými a napínavými rozprávkami, aj v Rozprávkach zo sezamu vládnu čary, kúzelné lampy, hovoriace farebné ryby, zázračné tátoše: „V podivných časoch žijeme! Na každom kroku nepochopiteľné zázraky a divy. Doteraz som si myslel, že rozprávky sú len v knižkách, ale teraz vidím, že sa niekedy prihodia i v živote.“ (s. 151)

Knihu obohacujú jemné klasické ilustrácie výtvarníčky Kataríny Smetanovej. Obrázky odkazujú na arabské, indické a perzské korene rozprávok Tisíc a jedna noc. Každá strana je rámcovaná, rozprávkové kapitoly majú už na prvý pohľad viditeľné farebné odlíšenie, a tak sa detský čitateľ môže v týchto dlhých príbehoch ľahšie zorientovať.

 

Katarína Labudová (1976)

Získala doktorát z literárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite v Brne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood a Angely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. V žilinskom Artfore moderuje Literárne večery.

 

Bolesław Leśmian: Rozprávky zo Sezamu

Preklad: Jozef Fabuš

Ilustrácie: Katarína Smetanová

Bratislava: Petrus, 2021

 

 

  • Dávny rozprávkový poklad - 0
  • Dávny rozprávkový poklad - 1