Dedičstvo bieloruského národa

Láska zradu premôže – Bieloruské ľudové rozprávky

Preklad: Peter Milčák, Sviatlana Bohuš

Levoča: Modrý Peter, 2020

 

Ak sa (a právom) uvádza, že niektoré knihy rozprávok sú určené rovnako pre deti i dospelých najmä tým, že sú „populárnym komunikátom sui generis“, tak o knihe Láska zradu premôže – Bieloruské ľudové rozprávky to platí tiež.

Ak sme zvyknutí na to, že rozprávková kniha by mala hýriť farbami, tak táto je opakom, no napriek tomu je príťažlivá – zaujímavým, estetickým dizajnom (Jakub Milčák) a ilustráciami bieloruskej výtvarníčky Aleny Hil, ktorá zvolila tmavomodro-biele nerealistické maľby. Aj ony dodávajú textom tajomnosť. Je to výtvarne zaujímavá a osobitá kniha.

 

Záslužný preklad a prirodzené ľudové rozprávanie

Na stopäťdesiatich stranách obsahuje desať rozsiahlych rozprávok, ktoré predstavujú „originálne diela ľudovej tvorivosti“ (Peter Milčák) a hoci sú slovanské, majú mnohé znaky od iných slovanských rozprávok odlišné. Nájdeme v nich však niekoľko prvkov, na ktoré sme zvyknutí v podstate vo všetkých ľudových čarodejných rozprávkach slovanského sveta. Je to najmä číslo tri ako počet základných postáv, reálií, činov alebo ide o niektoré dôležité kompozičné prvky. Tento súbor editorsky pripravil prekladateľ a vydavateľ Peter Milčák a zostavila ho bieloruská slovakistka a skúsená prekladateľka Sviatlana Bohuš, ktorá pre antológiu poézie preložila aj viacerých súčasných slovenských básnikov, no napríklad i román Rudolfa Slobodu Rozum. V prípade predmetnej knihy ide o prvý ucelený preklad žánru ľudovej rozprávky z bieloruskej literatúry do slovenčiny, hoci výbery z rôznych bieloruských rozprávok vychádzali u nás už od 60. rokov 20. storočia, a to najmä zásluhou prekladateľa Juraja Andričíka. Prekladatelia Peter Milčák a Sviatlana Bohuš vychádzali z textov, ktoré vznikli v Bielorusku na konci 18. storočia a prvý raz vyšli v krajine pôvodu na začiatku 19. storočia. Čo treba prijať s obdivom, je fakt, že sa prekladateľom podarilo zachovať takú podobu jazyka, štýlu i celkového ladenia textov, ktorá napodobňuje ústne šírenie ľudovej slovesnosti. („Ďalej som šiel peši, až k vám som prišiel túto rozprávku vám vyrozprávať.“ s. 61)

 

„I ja som tam bol...“

 Z kompozície sa žiada ešte pristaviť pri záverečných vetách každej z týchto rozprávok. Predovšetkým ony zavŕšia príbeh k rozprávkovej spokojnosti, nimi sa akosi všetko to rozbúrené – boj dobra a zla – ukončí. Hrdinovia (a čitateľ s nimi) sa dostanú do pokojnej situácie, ktorá akoby pripomenula, že všetko to bola fantázia, čarodejnosť a skutočnými postavami boli reálni ľudia, prípadne je v závere rozprávky veta, ktorá prináša istú pravdu. Napríklad: „Je pravda, čo sa hovorí: Nezvíťazí sila, ale odvaha.“ (s. 26), „A žili spolu ďalej šťastne a v pokoji.“ (s. 34), „I ja som tam bol a s umývaním riadu pomohol.“ (s. 68), „Keď husiam za odmenu nasypali ovsa, rozprávka došla do svojho konca.“ (s. 141), „Aj ja som tam bol, med som pil, po brade mi tieklo, no do úst sa nedostalo.“ (s. 154)

 

Bohaté na interpretáciu 

Niektoré z týchto rozprávok sa žiada prečítať ešte raz (napr. rozprávku Syntroch), lebo je v nich veľa podobenstiev a symbolov o ľudskom konaní a ľudských charakteroch. A je tu taká opomínaná zaujímavosť – s dobrom, s vykonaním skutkov (zázrakov), so splnením vytúženého sa človek nikdy nevie uspokojiť. Chce ďalšie a ďalšie, lebo v ňom pracuje nenásytnosť. Prekvapivé sú aj niektoré kompozičné spojenia, ovplyvňujúce sémantiku. Čo sa týka postáv a ich vzťahov, dej je netradičný. Najmladší z troch bratov nekoná vždy dobre, môže byť aj krutý (napr. rozprávka Ivan Svitaník). Na krutosť sme zvyknutí zo strany negatívnych bytostí (drak, Baba Jaga), ktoré spôsobujú zlo, tragédiu, smrť aj bez príčiny, no tu nájdeme drastické pomsty aj od pozitívnych hrdinov. V iných rozprávkach, napríklad slovenských, je to o niečo jemnejšie, menej surové. Aj protagonisti, zdá sa, sú skromnejší. V literárnej histórii sa uvádza, že bieloruské ľudové rozprávky sú svojské, originálne, líšia sa aj od ruských, hoci v čase ich vzniku bolo Bielorusko súčasťou Ruska.

 

Častá zvieracia pomoc

V týchto bieloruských sú zväčša cári, bohatieri, mocní kováči, ktorí kujú mohutné, ťažké kyjaky a hrdinovia ich ľahko vyhadzujú vysoko „do neba“. Okrem kyjakov sú dôležitými motívmi hustý tmavý les, zakliaty zámok, dračí hrad, živá voda, vták ohnivák, chalúpka, zbojníci a neodmysliteľný drak má viac hláv ako draci v iných rozprávkach. Motív kováča a ukutia kyjaka je vo všetkých týchto rozprávkach dôležitým prvkom pre rozvoj deja, rovnako postavy cárov a udatných mládencov. Významnú úlohu tu zohrávajú aj divé zvieratá, ktoré hrdinom pomáhajú a rozprávajú ľudskou rečou. Odmeňujú sa pozitívnym hrdinom, ktorí prekonávajú obrovské množstvo ťažkostí vo svete reálnom, podzemnom aj ireálnom, sú im nápomocné, lebo hrdinovia ich zo súcitu nezabili, hoci boli napríklad hladní. Spolupráca zvierat s ľuďmi je nápadito prepracovaná.

 

Zvláštne víťazstvo dobra

Dávni autori v týchto bieloruských rozprávkach vytvorili mocných hrdinov, ktorí zázračne rýchlo rástli, mali veľkú silu a dôvtip a víťazili nad zlom. Pohyb rozprávkových hrdinov a ich činy sa veľmi často líšia od reality; skôr sú fikciou, čo je pre tento žáner transparentné, tobôž keď ide o rozprávky čarodejné, ako sú tieto. Treba však uviesť, že deformácia skutočnosti v nich je vlastne javovou, vonkajšou stránkou a nevplýva na podstatu zmyslu textu. Pozitívni hrdinovia prevažne odchádzajú z domu do sveta a tam sa začínajú diať zázračnosti. Kladný hrdina sa dostáva do ťažších a ťažších situácií, a tak dochádza k opakovanému refrénu konania, čo spôsobuje väčšie dejové napätie. Ľudia pripisujú silu, odvahu a schopnosti spravidla tomu najmenšiemu, zaznávanému, často hlúpemu a škaredému, ale jeho odvaha víťazí. Postavy sú v neustálom zápase, túžia zbaviť sa spoločenského zla. V rozprávke oveľa rýchlejšie ako v skutočnosti. Hrdinovi pomôže vždy ten (alebo to), komu pomohol on, keď ho prosili. Zlo (drak a pod.) koná tak, aby spôsobilo nedorozumenie, ďalšie zlo a úžitok pre seba. Tak nájdeme v rozprávkach veľa násilností. Dobro síce víťazí nad zlom, ale dôvodom je iné zlo. Ten, kto prijíma výsledky čarovného dobra od iného, toho iného prenasleduje, chce od neho vždy viac a viac (napr. rozprávka Syntroch). Toho, kto koná dobro, víťazí a získa odmenu, toho ostatní nemajú radi, robia mu prieky, závidia a ubližujú mu. Zlo a dobro sa premieňa, zo zla môže byť výhoda, resp. z dobra zlo. Kladný hrdina preto často hľadá inú, lepšiu cestu. „(...) vybral sa s kocúrikom a myškou hľadať lepších ľudí.“ (s. 110)

 

Láska zradu premôže – sen o zmene krajiny    

Aj v týchto rozprávkach inak beží čas; reálny čas a priestor nehrajú skoro nijakú úlohu, v niektorých nie je takmer nič reálne, sú absolútne fantazijné a čarodejné. A čarodejstvá sú ohromné. „Stalo sa raz v jednom kraji veľké nešťastie. Odkiaľsi priletel deväťhlavý drak Cudo-Judo a ukradol z neba slnko i mesiac... Ľudia smútili a nariekali. Temno a chladno bolo v kraji bez slnka.“ (s. 71) Prichádza však chudobný mládenec so svojím snom o zmene v krajine. Sila a odvaha človeka v dejinách bola vždy dôležitá. Skôr alebo neskôr ten chudobný a zaznávaný človek zvíťazil a priniesol dobro aj iným. Lebo „láska zradu premôže“ ako v týchto bieloruských rozprávkach.

Peter Milčák, sám tvorca rozprávok, už vydal viacero rozprávkových kníh, pôvodných i preložených, a aj táto nesporne obohacuje repertoár žánru, ktorý obľubujú deti i dospelí. Kniha Láska zradu premôže prináša svojou kompozíciou napínavosť, svojím jazykom estetický zážitok a svojím myšlienkovým posolstvom zamyslenie nad ľudskými vlastnosťami, nad silou človeka premáhať prekážky a dôjsť do cieľa.

 

Gabriela Rakúsová (1943)

Literárna kritička, vyštudovala slovenčinu a ruštinu, pôsobí v Košiciach. Spolupracuje s rozhlasom a s niektorými vydavateľstvami ako jazyková redaktorka, v novinách a časopisoch publikuje recenzie a reflexie. Je autorkou kníh Z literárnych reflexií (F.R.& G., 2015), Medzi realitou a jej znakom (Modrý Peter, 2018), Fiktívne rozhovory (o autoroch a dielach) (LIC, 2018).