Dejiny slovenskej literatúry III sme prezentovali aj v Banskej Bystrici

V reprezentačných priestoroch a v celkom zaplnenej veľkej sále Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici sme pokračovali v „seriáli“ predstavovania Dejín slovenskej literatúry III. Aj teraz boli našimi poslucháčmi vysokoškoláci a ich pedagógovia, rovnako ako predtým v Nitre, Trnave, Prešove či Ružomberku, ale navyše sa tu 13. apríla predpoludním zišli aj početní priatelia a bývalí poslucháči profesora Viliama Marčoka.

Bola to práve Banská Bystrica, kde Viliam Marčok v roku 1961 na vtedajšej Pedagogickej fakulte začal svoju dráhu vysokoškolského učiteľa a zároveň sa intenzívne zúčastňoval na literárnom živote v meste a regióne, z ktorého potom vzišli takí literárni tvorcovia ako M. Kováč, P. Hrúz, Z. Solivajsová či budúci literárni vedci Z. Kasáč a M. Jurčo. Okrem už nežijúceho M. Kováča a chorého P. Hrúza sa ostatní menovaní prišli osobne porozprávať s bývalým kolegom a vypočuť si jeho interpretáciu ciest slovenskej literatúry druhou polovicou 20. storočia, ako ju potom pretransformoval do kľúčových kapitol Dejín slovenskej literatúry III. Na prezentácii hovoril aj o tom, ako si práve v rokoch, keď učil v Banskej Bystrici hľadal svoj vlastný prístup k interpretácii staršej i novšej slovenskej literatúry, ako si „roztváral“ uzavretú podobu jej predchádzajúcich literárnovedných a literárnokritických interpretácií, hľadal pluralitnú, mnohohlasnú, od ideológie nezávislú tvár súčasnej literatúry, mocensky po roku 1948 usmernenej do jednotnej totalitnej podoby. Hovoril aj o tom, ako bolo takéto jeho čítanie slovenskej literatúry po roku 1970 v období nastupujúcej normalizácie násilne prerušené tým, že musel opustiť svojich poslucháčov aj fakultu – a k študentom sa mohol vrátiť až o dvadsať rokov, po novembri 1989, keď začal znova prednášať na vysokej škole, na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Vystúpenie V. Marčoka bolo prijaté s veľkým záujmom. Vnímavými poslucháčmi boli nielen jeho bývalí kolegovia, ale aj poslucháči pedagogickej a filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela, ktorí jeho otvorené nazretie do vlastných ciest za slovenskou literatúrou odmenili veľkým potleskom. Na prezentácii vystúpil aj PhDr. Ondrej Herec, spoluautor kapitoly Vznik a premeny modernej fantastiky. Uviedol, že hoci sa fantastikou, jej históriou a  premenami zaoberá už niekoľko desaťročí, práve podnety V. Marčoka obohatili aj jeho vlastné uvažovanie o nej a prispeli k rozšíreniu záberu tejto kapitoly aj o fantastické motívy v tvorbe P. Jaroša či A. Bednára.

V rámci prezentácie vystúpil aj zástupca riaditeľa LIC Anton Baláž, ktorý priblížil činnosť centra, najmä pokiaľ ide o prezentáciu súčasnej slovenskej literatúry v zahraničí. Hovoril aj o podpore vydávania diel slovenských autorov v cudzích jazykoch, o zámeroch a poslaní edičnej politiky LIC, ktorej výsledkom je aj vydanie troch zväzkov dejín slovenskej literatúry (autorom prvého a druhého zväzku jej Stanislav Šmatlák). Všetky tri diely tak predstavujú syntetizujúci, relatívne ucelený pohľad na slovenskú literatúru v celom jej historickom vývine.

Ako v iných vysokoškolských centrách aj v Banskej Bystrici bola prezentácia dejín najnovšej literatúry spojená s predajom. Celú akciu starostlivo pripravila PeadDr. Jana Borguľová a jej kolegyne z Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice.

Anton Baláž