Názov zborníka príspevkov slovenských a českých autorov, zaoberajúci sa analýzou textov nesúcich (prí)znaky utopického, dystopického, antiutopického a uchronického žánru – Bude, ako nebolo. Podoby utopického žánru (Ústav slovenskej literatúry SAV a Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity 2012) – nám asociuje dnes už takmer smiech vzbudzujúci, svojho času ale smrteľne vážne myslený román Fraňa Kráľa Bude, ako nebolo. Keďže však po ňom žiaden z autorov zborníka nesiahol, každý čitateľ, ktorý sa nechá zlákať názvom s víziou pobavenia sa nad erotikou niektorých pasáží Kráľovho opusu, zostane sklamaný. Zborník redigovaný Ivanou Taranenkovou a Michalom Jarešom si vyberá texty bežnému čitateľovi málo známe. Nie je to ale potvrdením ich nekvality. Skôr (ako v prípade časopisecky uverejnenej prózy Terézie Vansovej 2888) je to výsledok účelového kreovania príbehu literárnych dejín v ostatných desaťročiach. Odborná verejnosť reflektuje fakt literárnohistorického chiazmu (Marcela Mikulová), ktorý spočíva v neustálom pertraktovaní „realistických“ románov typu Letiace tiene, Suchá ratolesť či Koreň a výhonky od Vajanského; po „reálnu podobu reality“ odrážajúcich textoch typu Kukučínov Syn výtečníka však siaha len občas, aj to len v úzko odborných diskusiách, ktoré nemajú výraznejší presah do nášho života. No nielen u nás, ale aj v českých základných a stredných školách zrejme ešte dlho potrvá, kým fejtón Svatopluka Čecha Náčrtky z roku 2070 dostane priestor popri recepcii ciest pána Broučka na Mesiac a kým sa zakonzervovaný model literárnych dejín nasvieti z iného uhla pohľadu. Zborník Bude, ako nebolo môže pomôcť prehĺbiť pomalý proces rozkladu starých dogiem.
