Vyhľadávanie
Ladislav Mednyánszky: Denníky a listy 1877 – 1918
Bratislava: SNG, 2019, druhé doplnené slovenské vydanie
Ako by asi zareagoval barón Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919), keby vedel, že jeho slová v denníku určené „priateľovi, drahému druhovi, čistej a dobrej duši Nyulimu“ (Bálintovi Kurdimu, lodníkovi z Vácu) si o sto rokov bude môcť prečítať ktokoľvek? Svoje zápisky totiž šifroval, aby im nik nepovolaný nerozumel: písal ich síce v maďarčine alebo v nemčine, ale gréckou abecedou. Slovenská národná galéria sa s témou súkromia a autorskými právami vyrovnala už v prvom vydaní jeho denníkov (SNG, 2007). Keďže barón potomkov nemal, podľa editorky a historičky dejín umenia Kataríny Beňovej to nebol problém. V druhom vydaní knihu doplnili štyri nové kapitoly a okrem Kataríny Beňovej výber pripravila aj Csilla Markója z Maďarskej akadémie vied v Budapešti a István Bardoly zo Strediska Forster v Budapešti.
Cit pre ľudí
Žiadny maliar, ktorý na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia tvoril na území dnešného Slovenska, nedosahoval kvalitu Mednyánszkeho tvorby. Umelecké vzdelanie získal na Akadémii výtvarných umení v Mníchove a na École des Beaux-Arts v Paríži. Priatelil sa s Odilonom Redonom a umeleckí historici ho považujú za jediného ,,nášho“ predstaviteľa legendárnej krajinárskej barbizonskej školy.
V jeho tvorbe nájdeme vplyv všetkých umeleckých smerov prelomu storočí: impresionizmu, symbolizmu, realizmu aj expresionizmu. Mednyánszky svoj nesmierny cit prejavoval v každodennom kontakte so zúfalstvom najbiednejších: sedliakov, tulákov či ,,spodiny“, ktorí sa stali častými modelmi jeho figurálnych kompozícií. S poriadnou dávkou tmavo zemitého expresionizmu tak poskytoval svedectvo o ľuďoch a dobe, v ktorej žili.
Zápisky pre mŕtveho
To, čo Mednyánszky maľoval, nachádzame aj v jeho denníkových textoch a listoch. Neskutočnú jemnosť, starostlivosť a citlivosť prejavuje svojej láske ,,Nyulimu“. Je dojímavé, ako sa so smrťou tohto priateľa vyrovnáva: ,,Moje sladké, dobré, drahé všetko, ty už máš, všakáno, dávno za sebou všetku tú pozemskú biedu.“ (s. 496) Zápisky mu adresuje ešte aj dvanásť rokov potom, až do vlastného skonania, akoby väčšina jeho citového života bola spätá práve s ním.
,,Všetko, čo je pekné a nesúvisí s pominuteľnosťou, sebeckosťou a vôbec s osobným vzťahom, je večné,“ napísal v auguste vo Viedni drahému Nyulimu rok pred vlastnou smrťou. ,,Kto sa pokúsi stvoriť všeobecne krásne, nenamáha sa zbytočne,“ píše takisto v tomto texte. (s. 509)
Umelec a doba
V čom sú Mednyánszkeho denníky fascinujúce a prečo ich treba čítať? Druhé vydanie doplnili jeho úvahy o umení, analýza ľudskej typológie, listy priateľom, rodine, listy od jeho priateľov v čase, keď sa chorý vrátil z frontu, kde kresliarsky zaznamenával dianie a písal zápisky. V niektorých sa podpisuje ako Starý Pes. Píše o cestách do Ríma, o Maďarsku, Taliansku, spomína Viedeň, Beckov, Prešporok, Prešov a iné mestá.
Vďaka tomu získame vynikajúci prehľad o dianí v Hornom Uhorsku z konca devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia, o prvej svetovej vojne, o konci Habsburgskej monarchie a veľmi úprimný pohľad na bohatý vnútorný život vynikajúceho umelca a zložitej osobnosti.
Linda Nagyová (1980)
Vyštudovala Vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako lektorka v SNG, ako redaktorka v RTVS, TA3, v denníkoch Pravda a Hospodárske noviny. Spolupracovala s Českým rozhlasom.
Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919). Foto: wikipedia
