Vyhľadávanie
Porota literárnej ceny vybrala finalistov spomedzi 132 pôvodných prozaických kníh.
V stredu 9. marca bolo v rádiu Devín vyhlásených desať kníh, z ktorých vzíde víťaz 17. ročníka tejto slovenskej literárnej ceny.
Porota v zložení Jana Cviková, Weronika Gogola, Tamara Janecová, Marián Andričík a Gabriel Gábor Csanda prečítala 132 prozaických kníh, ktoré splnili kritériá a boli tak automaticky nominované do ceny Anasoft litera. Z nich vybrali desať najzaujímavejších, ktoré vám predstavujeme v abecednom poradí:
Balla je autorom knihy Medzi ruinami, fragmentárneho románu o malom meste, plnom bizarných postavičiek. Vargová, pacientka s mizernou minulosťou a ešte horšou prítomnosťou, píše listy Felešlegimu, psychiatrovi, ktorý by sám urgentne potreboval pomoc, lebo sa venuje skôr pitiu ako liečeniu chorých. Recenziu na knihu nájdete v januárovom čísle Knižnej revue, napísal ju Viliam Nádaskay.
Kniha viacnásobnej finalistky ceny Anasoft litera a laureátky Ceny Európskej únie za literatúru 2019 Ivany Dobrakovovej Pod slnkom Turína prináša príbeh nevery, ktorý skrýva netušené riziká. Vo februárovej Knižnej revue nájdete recenziu Viliama Nádaskaya a píše sa v nej okrem iného: "Dobrakovová vnáša taký precízny a nekompromisný náhľad do Kristíninho sveta, že čitateľ sa v úplnom závere cíti ubitý ako príslovečný kôň. Mohlo by sa to zvrhnúť na, ak si pomôžeme kalkom z angličtiny, bičovanie mŕtveho koňa – autorka však dokáže preniknúť pod povrch banálnosti, rozviklať základy, na ktorých stojí presvedčenie o vzorných rodinách, nevinných deťoch, zodpovedných rodičoch a čistej láske, spochybniť prílišnú istotu, ktorú vkladáme do naoko nespochybniteľných hodnôt."
Ďalšou knihou v desiatke je debut mladej autorky Nicol Hochholczerovej, ktorá získala ocenenia za prozaickú tvorbu v literárnych súťažiach Poviedka, Medziriadky, Literárny Kežmarok, s názvom Táto izba sa nedá zjesť. Na webe LIC si môžete prečítať texty Kataríny Vargovej a Pavla Maloviča.
Ivan Medeši je laureátom ceny Anasoft litera za knihu Jedenie a jeho ďalší titul Vilkovia sa dostal do tohtoročnej desiatky. Michal Jareš písal pre novembrovú Knižnú revue o distopickej vízii autora, ktorý žije a tvorí v dolnozemskej obci Ruský Kerestúr, kultúrnej metropole malej diaspóry vojvodinských Rusnákov.
Román Jany Micenkovej Krv je len voda je analýzou rozkladu dysfunkčnej rodiny, a zároveň sa snaží vysledovať, z čoho pramenia príčiny násilia. "Próza Krv je len voda nedovolí čitateľovi vydýchnuť. Nerobí to však vypočítavo, nestavia na prvoplánovom súcite a hoci postavy smerujú k istej modelovosti (napr. postava matky môže pripomenúť Evu Novú), autorka s fatálnosťou a nemožnosťou zmeny (povahy) pracuje priznane – happyend je od začiatku nemožný." píše v recenzii na knihu Mária Klapáková.
Ďalším nominovaným debutom je kniha Lukáša Onderčanina Utópia v Leninovej záhrade. Autor v dokumentárnom románe mapuje históriu družstva Interhelpo, ktoré vzniklo v Kirgizsku na pomoc pri budovaní Sovietskeho zväzu. Autor prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí skladá mozaiku existencie československej komúny v strednej Ázii, ktorá medzi rokmi 1925 a 1945 zažila obdobie ťažkých začiatkov, rozkvetu, malé i väčšie vzbury ako aj definitívny rozklad.
Aj Stanislav Rakús je už z roku 2010 laureátom ocenenia, o ktoré sa uchádza aj so svojou ostatnou knihou Ľútostivosť. "V knihe Ľútostivosť Stanislava Rakúsa sa pozornosť sústreďuje nie na duševné vychýlenia, akoby sa mohlo zdať, ale práve naopak, na duševnú rovnováhu ako esenciálnu ľudskú potrebu." píše Ingrid Hrubaničová.
Zjedol som Lautreca je fiktívna autobiografia mladého muža narodeného v roku 1994. Ten rozpráva o svojom dospievaní, ktorému dominuje zvláštny vzťah s matkou. Autorka tohto románu Vanda Rozenbergová je niekoľkonásobnou finalistkou ceny Anasoft litera. Na našom webe nájdete napríklad aj ukážku z tohto diela či recenziu Tamary Janecovej.
Deviatou knihou je titul Zlodej Arpáda Soltésza. Štvrtý román slovenského novinára a spisovateľa sa opäť odohráva v búrlivých deväťdesiatych rokoch minulého storočia a v rovnakom prostredí ako jeho predchádzajúce romány Mäso a Hnev. Autor tentoraz prináša rozprávanie z pohľadu jednej postavy a čitateľovi odkrýva mentálny svet väčších a menších zlodejov.
Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v africkej kulise vrátil domov, aby sa voľne inšpiroval historickou udalosťou a na scénu pogromu sa pozrel očami priamych či nepriamych obetí, svedkov i páchateľov. Na našom webe nájdete na knihu Šesť cudzincov recenzie Gabriely Rakúsovej aj Daniela Domoráka: "Vadas bez kompromisov zbavuje starú udalosť jej pôvodnej významovosti, aby z jej vnútra vytvoril novú, výnimočnú udalosť svojej doby – schopnú vyjadriť minulosť rovnako ako témy, ktoré spoločnosť iritujú dnes."
Ďalšie informácie nájdete priamo na webe ocenenia Anasoft litera. Záznam z vyhlásenia nájdete na webe rádia Devín.
