Vyhľadávanie
V Priemyselnom paláci pražského Výstaviska sa v dňoch 6. - 9. mája konal už desiaty - jubilejný knižný veľtrh Svět knihy 2004.
Ani na jednom z týchto ročníkov nechýbala národná knižná expozícia SR. Aj tento rok ju pripravilo Literárne informačné centrum.
Jubilejný ročník Světa knihy sa uskutočnil pod heslom Literatúra ako zdroj inšpirácie a zvláštna pozornosť bola na veľtrhu venovaná literatúre Írska, Škótska a Walesu, trom "malým", alebo presnejšie a menej pejoratívne znejúco: menej rozšíreným literatúram, ktoré žijú v tieni veľkej anglickej literatúry, a napriek tomu predstavujú svojbytné literárne fenomény - ako sa mohli návštevníci veľtrhu presvedčiť na početných sprievodných akciách, hlavne na stretnutiach s básnikmi týchto krajín. Na otvorení veľtrhu vystúpil aj prezident Medzinárodného PEN-klubu Jiří Gruša a predstavil prítomným predstaviteľom kultúrnej obce predsedu Exilového kubánskeho PEN-klubu Angela Cuarda. Dlhý potlesk, ktorým jeho prítomnosť na veľtrhu privítali účastníci slávnostného otvorenia veľtrhu, bol výrazom solidarity s neslobodnými a prenasledovanými spisovateľmi tohto "ostrova slobody".
Začali sme s deťmi
Pri príprave sprievodných podujatí sme ani tento rok nezabudli na program pre najmenších českých čitateľov - deti. Pod názvom JEDNO SLNIEČKO ZA VŠETKY HVIEZDY redakcia nášho detského časopisu Slniečko v spolupráci s pripravila stretnutie s deťmi zo Základnej školy na Londýnskej ulici v Prahe. Ale na stretnutie v Komornej sále prišli aj deti z Nového Jičína, ktoré pôsobia vo výtvarnom krúžku mestskej knižnice a prišli si na veľtrh pozrieť aj výstavu ilustrácii, ktorú pripravila Bibiana. Toto stretnutie potvrdilo našu skúsenosť, ktorú sme získali už pri realizácii minuloročného podujatia pre české deti na tomto veľtrhu: po rozdelení spoločného štátu, keď sa v českej televízii a zväčša aj v českom rozhlase prestali vysielať slovenského detské programy, najmä ľudové rozprávky a detské pesničky, české deti, českí školáci postupne prestali rozumieť slovenčine - a týmto malým školákom dnes robí problém porozumieť slovenskej podobe aj celkom bežných slov, s ktorými sa stretajú v škole či vo svojej rodine. Pred niekoľkými rokmi sa túto situáciu rozhodol pomôcť riešiť aj Július Satinský, ktorý chcel využiť svoju popularitu u českého televízneho diváka a navrhoval Českej televízii realizovať v rámci vysielania seriál, v ktorom by sa české deti vo forme vtipnej, ale poučnej hry oboznámili so súčasnou slovenčinou. Žiaľ, prípravu tohto projektu prerušilo úmrtie J. Satinského - a myslím, že v súčasnosti nie je ani na českej, ani na slovenskej strane nik, kto by v jeho myšlienke pokračoval.
Na scéne agent Krowiak
Vo štvrtok 6. mája priniesli Lidové noviny v rámci svojho kultúrneho servisu informáciu o čerstvej literárnej novinke z vydavateľstva PETROV - o knihe Roger Krowiak - a pripojili túto stručnú anotáciu: "Roger Krowiak - nositeľom tohto mena, znejúceho tak trocha slovansky, je vlastný brat Jamesa Bonda, všetkými masťami mazaný špión so špeciálnym poslaním na Slovensku a priľahlej oblasti strednej Európy". Naozaj stručne, ale zároveň výstižne tak charakterizovali dielo, ktoré sme veľtržnému publiku vzápätí - teda hneď na druhý deň, 7. mája popoludní - predstavili veľtržnému publiku vo veľkej sále centrálnej haly pod názvom AGENT KROWIAK NA STOPE...
Atraktívne a netradične typograficky a graficky upravenú knihu (jej slovenské vydanie v rovnakej grafickej podobe vyšlo na Slovensku vo vydavateľstve LCA Levice v minulom roku) prišla na veľtrh predstaviť traja z jej 13 autorov: Dušan Tarageľ, Peter Uličný a Vladimír Balek, a rovnako aj dvaja predstavitelia jej prekladu do češtiny: Ján Jandourek a Michal Viewegh. Prezentáciu za účasti Evy Petlákovej z brnianskeho vydavateľstva PETROV moderovala kolegyňa Miroslava Vallová a agenta Krowiaka publiku "vyčerpávajúco" a veľmi vtipne priblížil Kornel Földvári, pán s neprehliadnuteľou a mimoriadne bujnou čiernou bradou, ktorá pôsobí mimoriadne falošne - hoci je pravá -, a zároveň oplývajúci nespočetnou škálou srdečných úsmevov - hoci aj jeho najlepší priatelia sa občas presvedčia, že "zdanie klame". Okrem týchto už na prvý pohľad viditeľných znakov je najvýraznejším utajeným znakom K. Földváriho jeho imponujúca znalosť tzv. poklesnutých literárnych žánrov svetovej literatúry a zároveň ich neúnavná propagácia na Slovensku, trvajúca viac ako štyri desaťročia; a práve Agent Krowiak je hádam najvýraznejším plodom tejto Földváriho propagácie zábavnej, nonsensovej, literárne uvoľnenej a autorsky "nevážnej" hry, výsledkom ktorej je skrz-naskrz zábavný príbeh, vybudovaný na prvkoch krimi románu, príbehu s tajomstvom, hororu, paródie a literárnej mystifikácie, teda všetkých čitateľsky zaujímavých ingrediencií, ktoré zväčša tak "zúfalo" chýbali v priveľmi vážnej slovenskej literatúre, a ktorých je, naopak, dostatok v bratskej českej literatúre, počnúc reálnym J. Haškom a končiac fiktívnym Járom da Cimmermanom. Preto mohol Földvári právom vyzdvihnúť fakt, že práve generácia P. Pišťanka a D. Taragela sa pokúsila adaptovať do slovenskej literatúry takýto "nevážny žáner" - a Agent Kwoviak je jej veľmi vydareným plodom. A aby o tom nikto nepochyboval, Földvári - v duchu agentskej tradície - vypálil na záver svojho vystúpenia do kopuly Veľtrhového paláca tri varovné výstrely zo Súdruha Mauzera (neskôr sa mi priznal, že ten poplašník kúpil na blšom trhu v susednom Rakúsku).
Napriek varovným Földváriho výstrelom sa publikum nerozutekalo a moderátorka dokonca požiadala mladú českú herečku z divadla NOD Irenu Swienčic, aby z českého prekladu knihy prečítala kapitolu Satori v Prahe od P. Pišťanka, z ktorej sa všetci v sále dozvedeli, ako Krowiak, tento nedostižný agent, zachránil renomé amerického prezidenta Clintona (bolo to ešte pred aférou so stážistkou Lewinskou), ktorého chcel akýsi snaživý zvukár Českého rozhlasu odhaliť ako komunistického agenta. Prítomnosť M. Viewegha na prezentácii využila M. Vallová na položenie otázky, čo by bolo treba urobiť, aby si Krowiak a iné knihy slovenských autorov našli miesto a primeraný ohlas na českom knižnom trhu. " Dať o knižke vedieť. Lebo dnes nestačí len knihu dobre napísať, ale treba ju aj vedieť predať, a do tohto predaja zapojiť najmä médiá, " odpovedal stručne Viewegh, dnes najpopulárnejší a najpredávanejší (spolu s H. Pawlovskou) český spisovateľ.
Večer vo Viole
Kým v predchádzajúcich ročníkoch Světa knihy sme sprievodné akcie realizovali len vo veľtržných priestoroch, tento rok sme prvý raz pripravili akciu za jeho bránami - v známej poetickej kaviarni Viola na Národní tříde 7 (v pôvabnej pasáži oproti prístavbe Národního divadla). Už názov akcie: EMÍLIA VÁŠÁRYOVÁ VO VIOLE stačil na to, aby sa hneď po zaradení do programu predstavenie vypredalo. V ten večer, piatok 7. mája, tu pani Vášáryová, ktorá v súčasnosti hrá v Divadle na zábradlí a zároveň s populárnym režisérom J. Hřebejkom nakrúca film Horem pádem, vystupovala ako hosť literárno-hudobného večera, ktorý pod názvom Vari sa mi marí uvádzalo bratislavské Divadla a.ha a skladalo sa z textov Laca Keratu (večer aj herecky sprevádzal) a komponovaných hudobných vstupov mladých hudobníkov Silvie Michalidesovej (flauta) s Petrom Prieložníkom (klávesy). Popri M. Vášáryovej bol hosťom večera aj slovenský herec Richard Stanke, ktorý v Divadle na zábradlí práve skúša v Preissovej hre Gazdina roba. Obaja čítali Keratove texty - zväčša ironicky a parodicky ladené krátke básne, poviedky, moderné "nonsensové" rozprávky", v ktorých bolo cítiť inšpiráciu absurdným a čiernym divadelným humorom. Skvelé sólové interpretácie Keratových textov, ktoré nabitá Viola odmeňovala potleskom, vyústili do spoločného dialógu z Keratovej hry o "pohromách cestovania" a zároveň o nemožnosti nájsť spoločnú komunikáciu aj medzi dvoma blízkymi ľuďmi. Keratov text umožnil obom hercom skvele rozohrať celú škálu svojho divadelného majstrovstva a bol skutočným diváckym zážitkom. Slovenské umelecké slovo, interpretované na vysokej profesionálnej úrovni, sa tak predstavilo v ďalšej, divácky príťažlivej polohe. Tento úspešný večer vo Viole sme pripravili v spolupráci so Slovenským inštitútom v Prahe.
Novinky na balkóne
Prezentačný priestor na balkóne Priemyselného paláca, ktorý sme pravidelne využívali na predstavenie knižných noviniek, ktoré vzišli zo spolupráce LIC s českými vydavateľmi, sa tento rok premenil na Literárnu kaviareň. Stal sa síce trocha hlučnejším, ale získal tým zaujímavú a inšpirujúcu "kaviarenskú" atmosféru, na akú bola zvyknutá najmä medzivojnová Praha (ale vlastne aj Bratislava so svojou Štefánkou, Metropolkou či Luxorkou). V sobotu 8. mája, už tradične na pravé poludnie, od 12.00 hodiny, sme tu pod názvom ČO NOVÉ V BRATISLAVE ALEBO ČO BY VÁM NEMALO UJSŤ predstavili nové knihy Slovensko-českého klubu v Prahe, monografiu L. Lajchu o L. Vychodilovi a knihu I. Válka o J. Haškovi. Program moderovala M. Vallová.
Slovensko-český klub vydal v uplynulom roku tri knihy, ktoré sa priamo dotýkajú osudov slovenskej literatúry a jej osobností. Zástupca vydavateľstva za skutočný vydavateľský počin označil najmä vydanie Čítanky slovenskej literatúry pre českých stredoškolákov. Čítanku autorov A. Baláža a V. Petríka, ktorá vznikla v spolupráci s LIC, sme v Prahe spoločne predstavili už v decembri 2003 v Slovenskom inštitúte. Na tejto prezentácii V. Skalský vyzdvihol najmä fakt, že čítanka v Čechách vzbudila značný záujem a prostredníctvom viacerých distribútorov sa väčšina jej nákladu už dostala do českých škôl, knižníc a rôznych odborných pedagogických inštitúcii. Ďalšou knižnou novinkou Slovensko-českého klubu bola kniha významnej slovakistky a literárnej vedkyne Zděnky Sojkovej Slovenské jaro. Autorka, ktorá bola prítomná na prezentácii, uviedla, že kniha sa skladá z deviatich štúdií, venovaných osobnostiam slovenského a českého literárneho života 19. storočia (napr. B. Němcovej a B. Rajskej, ktoré mali úzke väzby na Slovensko). Uviedla, že s pomocou Slovensko-českého klubu by rada pripravila aj tretie, doplnené české vydanie Štúrovho životopisu Skvitne ešte život. Treťou knihou, ktorú V. Skalský predstavil, boli pamäti Viktora Čárskeho Nahliadnutia dejinám pod sukňu. Tento priamy účastníka SNP a pobočník V. Šrobára v nich zanechal autentické svedectvo o doteraz veľmi skreslenom obraze Šrobára a jeho úlohy v Povstaní.
Monografiu Ladislav Vychodil, ktorá vyšla v Slovenskom Tatrane v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave, prišiel predstaviť jej autor, divadelný vedec Ladislav Lajcha. Uviedol, že jeho záujem o scénografa Ladislava Vychodila, uznávanú osobnosť nielen československej, ale aj svetovej scénografie, ktorý na Slovensku vychoval tri generácie scénografov a na svojom tvorivom konte má neuveriteľných 571 realizovaných scénických návrhov, sa datuje už niekoľko desaťročí. Prvú knihu o Vychodilovi publikoval už v roku 1980 a jeho nová monografia predstavuje Vychodilovo kompletné scénografické dielo. Ucelený pohľad na túto mimoriadnu tvorivú osobnosť mohol vzniknúť aj vďaka tomu, že v archíve Divadelného ústavu v Bratislave sa, najmä vďaka starostlivosti jeho kustóda Ivana Laciku, zachovali takmer všetky Vychodilove scénické návrhy inscenácií, ktoré tu realizoval - najmä tie, ktoré v 60. rokoch robil pre inscenácie hier slávneho režiséra A. Radoka. Preto mohol autor vo svojej monografii venovať ich vzájomnej spolupráci osobitnú kapitolu. Na prezentácii L. Lajcha hovoril aj o peripetiách spojených s vydaním tejto knihy - výtvarné monografie na Slovensku vychádzajú len vďaka sponzorom, pretože ide o finančne náročné projekty, a tak, hoci bola kniha pripravená na vydanie už v roku 1999, trvalo ešte niekoľko rokov, kým sa Slovenskému Tatranu a Divadelnému ústavu podarilo zhromaždiť dostatok prostriedkov na jej vydanie. Na knižný trh však nakoniec prišla krásna kniha a - ako zdôraznil L. Lajcha - je skutočnou poctou dielu dnes 84-ročného priekopníka svetovej scénografie Ladislava Vychodila. Na prezentáciu knihy do Literárnej kaviarne prišli aj niektorí pražskí priatelia a ctitelia diela L. Vychodila a vystúpenie L. Lajchu vzbudilo u početného publika veľký záujem. Prišiel aj riaditeľ Národního divadla v Prahe Dan Dvořák a známy český divadelný vedec prof. Černý.
Poslednou knihou, ktorú sme v Literárnej kaviarni predstavili, bola kniha Igora Válka Haškovi v pätách s podtitulom Koláž o hľadaní a nájdení Slovenska i spisovateľa (vydala Matica slovenská 2003). Igor Válek (roč. 1967), literát a redaktor, ktorý žije v Martine, sa v tejto zaujímavej knihe-koláži, rozhodol priblížiť Haškovo putovanie po Slovensku v rokoch 1900 - 1902. Ako na prezentácii uviedol, Haškovo dielo ho oslovilo už ako stredoškolského študenta, vydal sa po jeho "slovenských stopách" a neskôr siahol po zachovanom archívnom materiáli, Haškových zápiskoch z týchto ciest, inšpiroval sa aj bohatou haškologickou literatúrou (najmä zaujímavou knihou českého literárneho vedca R. Pytlíka Toulavé house), a tak postupne vznikala zaujímavá práca, naozaj príťažlivá literárna mozaika, ktorá zároveň znamená významný vklad do poznania diela J. Haška - a najmä jeho väzieb so slovenskou kultúrou a osobnosťami jeho vtedajšieho života.
Slovenské knihy od Adama
Až v tomto jubilejnom ročníku Světa knihy sa podarilo zavŕšiť naše mnohoročné úsilie - slovenské knihy na veľtrhu nielen vystavovať v národnom stánku, ale ich tu aj priamo predávať. Štatút zahraničného vystavovateľa nám totiž neumožňuje knihy v stánku predávať, a tak sme početných záujemcov o slovenské knihy museli v predchádzajúcich rokoch vždy "odkazovať" na predajňu slovenských kníh pri Slovenskom inštitúte v Prahe - čiže na pána Zbyňka Adama, vedúceho kníhkupectva. O tejto nepriaznivej situácii sme niekoľkokrát hovorili aj s riaditeľkou Světa knihy Dr. Kalinovou, a práve vďaka jej ústretovosti sa na tohtoročnom veľtrhu prvý raz objavil aj predajný stánok so slovenskými knihami. Pán Adam v ňom počas celého veľtrhu ponúkal okolo 300 titulov kníh od slovenských vydavateľov. Sám som mal možnosť presvedčiť sa o trvalom záujme návštevníkov o stánok s nápisom Slovenská kniha. Len pre zaujímavosť uvediem, že podľa informácií pána Adama sa aj v Prahe dobre predávali Satinského knihy Čučoriedkareň I. a II., kniha P. Uličného o Mariánovi Vargovi, Wassenbergerove Fenomény súčasného jazzu, Machalovi Majstri slova, knihy vydavateľa A. Marenčina o starej Bratislave, ale napríklad aj knihy literatúry faktu - Nemci na Slovensku, Arabské správy o Slovanoch či Za tajomstvami zrúcanín. Osobitne dobre sa predávali tituly o ľudových výtvarných technikách z ÚĽUV-u. Treba len dúfať, že predajný stánok slovenských kníh sa stane trvalou súčasťou MKV v Prahe.
Svět knihy 2004 aj tento rok budil naozaj veľkú pozornosť milovníkov literatúry a v nezmenšenej miere sa prejavoval aj záujem o našu národnú knižnú expozíciu. Viac ako 450 vystavených kníh od početných vydavateľov, a rovnako aj tisícky informácií, ktoré návštevníkom počas celého trvania veľtrhu neúnavne a stále rovnako ochotne poskytovali pracovníčky LIC , kolegyne M. Bilačičová, M. Bábiková, J. Pániková a D. Zúbková, znova výraznou mierou prispeli k poznaniu a prezentácii súčasnej slovenskej literatúry v Českej republike.
