Prítomnosť je čas, ktorý sa neopakuje. Prítomnosť dvoch najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry pre deti a mládež, profesorky Zuzany Stanislavovej (30. 5. 1951) a profesora Ondreja Sliackeho (30. 7. 1941) prináša vedecké poznatky a recenzné hodnotenia v oblasti kedysi potulujúcej sa na okraji literárneho diania, dnes možno najprepracovanejšieho a významného artefaktu. Je to tak aj s ich rastlinkou, „táto vyklíčila jedného dňa zo semienka, priviateho ktovie odkiaľ, a Malý princ starostlivo strážil výhonok, čo sa nepodobal na ostatné“. Profesorka Stanislavová a profesor Sliacky majú rovnakú úlohu. Možno je to aj preto, že neprestajne prežívajú detstvo, zabudli počítať kroky (roky) ohraničujúce ich doterajší život. A nebolo ich doteraz málo, obaja v týchto dňoch jubilujú.

Krása, pravda, užitočnosť, dobro, veselosť i smútok a najmä posolstvo sú gruntom literatúry pre deti a mládež, profesorka Stanislavová a profesor Sliacky ich dokážu vnímať citlivejšie ako iní, a vedia ich objavovať aj pre ostatných. Dosvedčujú, že nie iba fantázia, ale aj zázračnosť sú vlastné dieťaťu. Je šťastím pre slovenskú literatúru pre deti a mládež, že sa na oblohe objavil farebný oblúk dúhy, klenúci sa od Bratislavy po Prešov.