Dialekt ako emocionálny domov

Berlínsky Ullstein Verlag uviedol na knižný trh publikáciu germanistu a autora historických kriminálnych románov Karla-Heinza Götterta (1943) Všetko okrem spisovnej nemčiny – potulky našimi dialektmi (Alles außer Hoch­deutsch – Ein Streifzug durch unsere Dia­lekte). Göttert konštatuje, že globalizácia ohrozuje jazykovú rozmanitosť a  existenciu dialektov. S  tým však narastá i „potreba príslušnosti“, nuž sa dialekty stávajú „emocionálnymi domovmi a múzeami rečí“.

Podľa neho sa zachovajú tak ako vtipy o  obyvateľoch Švábska či východného Frízska a u nás žarty na účet Záhorákov. Dnes totiž dialekty zažívajú renesanciu, znovu sú „salonfähig“, hodia sa do dobrej spoločnosti. Majú širšiu lexiku i viac výrazov s citovým zafarbením než spisovná nemčina. Das Kölsche – „kolínčina“, ktorá sa na základných školách v Kolíne vyučuje ako nepovinný predmet, ponúka sto synoným pre slovo dieťa. Okrem toho sa v nej nadáva „oveľa diferencovanejšie“… Kiežby mal Göttert pravdu. Lebo na celom svete sa hovorí asi 6000 rečami, no štvrtinu z nich používa menej ako tisíc ľudí. A podľa údajov UNESCO každé dva týždne zaniká jedna z nich…